Juliánsky kalendár

НЕДѢЛЯ 4-я. Гласъ 3. СВ. РАВНОАП. РАСТИСЛАВА, КНЯЗЯ МОРАВСКАГО. Свмч. Евсевія, еп. Самосатскаго.
Пр. Анастасіи Сербской. Св. 4 покровителей Михаловско-кошыцкія епархіи.

Утр. ев. 5 Лк (113) 24, 12-35. Рим (93) 6, 18-23. Мф (25) 8, 5-13. Гал (200) 1, 11-19. Ин (35) 10, 1-9.

Novojuliánsky kalendár

4. NEDIĽA PO PJATIDESJATNICI. Hlas 2. SV. RAVNOAP. RASTISLAVA, KŇAZJA MORAVSKAHO.
Prep. Atanasija Atonskaho. Obritenije moščej prep. Sergeja Radonežskaho. Prmč. velikoj kňahiňi Jelisavety i inokiňi Varvary.
Pamjať sv. 4 pokrovitelej michalovsko-košickija eparchii.
Utr. Ev. 4 Lk (112) 24, 1-12. Rim (93) 6, 18-23. Mt (25) 8, 5-13.
Gal (200) 1, 11-19. Jn (35) 10, 1-9.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Svmuč. Eusevij, ep. samosatský. Veľký usvedčovateľ ariánstva. Keď sa uvoľnila antiochijská katedra, na jeho naliehanie bol za patriarchu vybratý Meletij, veľké svetlo Cirkvi, ktorý sa po smrti stal dôstojným veľkej pochvaly zo strany sv. Jána Zlatoústeho. No ariáni rýchlo tohto Meletija z Antiochie vyhnali. Keď zomrel zlý Konštantínov syn Konstans, začal vládnuť ešte horší cisár ako on, Julián Odpadlík. V časoch prenasledovania kresťanov zo strany Juliána, svätý Eusevij zo seba zobliekol kňazskú rjasu a obliekol sa do vojenského oblečenia. Prezlečený za vojaka navštevoval prenasledované Cirkvi v Sýrii, Fenícii a Palestíne, všade utvrdzujúc pravoslávnu vieru a ustanovujúc potrebných jerejov, diakonov a ostatných klerikov, a niekde aj episkopov. Po neslávnej Juliánovej smrti svätý Eusevij presvedčil Meletija, aby zvolal Snem do Antiochie v roku 361, na ktorom bolo 27 archijerejov a na ktorom bola ešte raz a razantnejšie odsúdená ariánska heréza a pravoslávna viera bola prehlásená tak, ako bola vyjadrená na I. Všeobecnom sneme. Popri Meletijovi a Eusevijovi na tomto Sneme očividne vynikal aj sv. Pelagij Laodicejský, známy panic a podvižník. Tento Snem sa konal v časoch zbožného cisára Joviniána. No tento cisár onedlho zomrel a začal vládnuť zlý Valent, s ktorým prišlo ďalšie prenasledovanie Pravoslávia. Svätý Meletij bol vyhnaný do Arménska, Eusevij do Trácie a Pelagij do Arábie. Po Valentovi zasadol na cisársky stolec Gracián, ktorý dal Cirkvi slobodu a uväznených archijerejov vrátil na ich miesta. Takto sa Meletij vrátil do Antiochie, Eusevij do Samosatu a Pelagij do Laodicey. V tom čase boli mnohé eparchie a cirkevné obce osirelé, preto sa Eusevij horlivo snažil nájsť a dať ľudu dobrých pastierov. Ale keď prišiel s vybratým episkopom Marinom do mesta Dolichin, aby nového archijereja uviedol na katedru a ariánsku herézu, ktorá bola v tom meste silná, usvedčil, nejaký fanatický heretik hodil zo strechy na Eusevijovu hlavu škridlu a zranil ho tak nebezpečne, že kvôli tomu tento veľký horlivec za Pravoslávie, svätec a mučeník, zomrel, aby večne žil v rajskom blaženstve. Strádal v roku 379.