Nech sme ktokoľvek a nech máme akékoľvek povolanie či úlohu — či spravujeme domácnosť, alebo zastávame verejnú funkciu, či sa zaoberáme pozemskými záležitosťami, alebo sa staráme o nebeské veci, či obrábame pole, alebo pracujeme v dielni — všade sme povolaní spájať svedomité vykonávanie svojej práce s plnením kresťanských povinností.
***
Boh nevypočúva našu modlitbu preto, lebo to, o čo prosíme, by nám nebolo na osoh.
***
Treba si dávať pozor na seba. Len čo zbadáš, že sa v tebe rodí myšlienka niekoho uraziť či povedať niečo uštipačné, hneď ju zažeň. Inak po nej príde túžba a po túžbe skutok.
***
Za zlo treba odplácať dobrom. Často sa stáva, že práve títo ľudia — naši nepriatelia — nám povedia to, čo si sami na sebe nevšímame.
***
Máme si navzájom uľahčovať bremená. Keď vidíme, že niekto nevládze, treba k nemu pristúpiť, vziať na seba jeho bremeno, uľaviť mu a pomôcť, ako len môžeme. Keď takto konáme, vžívame sa do druhých a zdieľame s nimi život, môžeme sa celkom zrieknuť svojho ja a úplne naň zabudnúť. Ak budeme takto žiť a modliť sa, nikde sa nestratíme — nech prídeme kamkoľvek a stretneme kohokoľvek.
***
V trápeniach nemáme reptať ani sa prieť s Bohom, ale s vďačnosťou sa k Nemu modliť. Hospodin nie je ako ľudia. Keď ľudia od niekoho zakúsia krivdu, usilujú sa mu odplatiť, no Hospodin sa nás aj cez trápenia snaží napraviť. Keby sme vedeli, čo znášajú druhí, nereptali by sme.
***
Všetkých môže zahrnúť láskou iba Hospodin, a preto aj my môžeme milovať všetkých iba skrze Christa.
***
Na zemi niet náhod; všetko je od Hospodina a ani jedno naše stretnutie nie je náhodné. Hospodin nás neprivádza k ľuďom nadarmo. K tým, ktorých v živote stretávame, sa často správame ľahostajne a nevšímavo. Hospodin však takého človeka privádza k tebe, aby si mu dal to, čo mu chýba, aby si mu pomohol. Pravdaže, nejde len o hmotnú pomoc, ale o pomoc v širšom zmysle: aby si ho učil láske, pokore a miernosti — slovom, aby si ho svojím príkladom priviedol ku Christovi. Ak ho odmietneš a nijako mu neposlúžiš, pamätaj, že on o túto pomoc predsa len nepríde. Hospodin ti dáva príležitosť urobiť dobro a priblížiť sa k Nemu. Ak nechceš, nájde iného človeka, ktorý dá núdznemu to, čo potrebuje a čo mu patrí.
***
Hospodin je nám všetkým taký blízky a tak veľmi nás miluje, že je vždy pripravený pomôcť nám. Preto sa k Nemu obráť, keď na teba doliehajú zlé myšlienky. Ak cítiš, že v tebe kypí zloba a nenávisť voči niekomu, volaj k Božej Matke: „Vládkyňa, pomôž mi, som slabý, nevládzem. Chcem byť dobrý, pomôž mi!“ Pomodli sa zo srdca, so slzami. Veď viete, ako matka zo všetkých síl beží k dieťaťu, keď zaplače alebo sa mu niečo stane. Tak nás miluje Hospodin a vždy nám pomôže.
***
Proti pokore diabol nedokáže bojovať. Lenže nám práve pokora chýba. Stále myslíme na seba, stále sa usilujeme zariadiť si šťastie sami a staviame sa na miesto Boha. Každý pyšný človek je však nešťastný, lebo sa vzďaľuje od Boha. Preto sa svätí vyhýbali poctám: báli sa, že spyšnejú, vzdialia sa od Hospodina, prestanú slúžiť Jemu a začnú slúžiť vlastnému ja.
***
Vidíte, priatelia, duchovné zatemnenie sprevádza vzdialenie sa Svetla, ktoré osvecuje každého človeka, a hlboká tma, temnota. Koho by táto tma nedesila, kto by sa jej nehrozil? Kto by nebol pripravený utiecť z nej, aby čo najskôr prišiel do nádherného, vytúženého svetla Spásy? Usilujme sa pochopiť a veriť, že iba Christovo Svetlo, duchovné Svetlo, je najväčším dobrom, dokonalosťou a blaženosťou. Verme a smerujme k Nemu, ku Christovmu Svetlu.
***
Aké modlitby sú Bohu milé? Tie, v ktorých prosíme o to, čo je nám skutočne na osoh, a modlíme sa za Božiu slávu a dobro blížnych, čiže prejavujeme lásku k Bohu a k blížnym.
***
Keď voláme „Otče“, vyznávame, že milujeme Boha ako Otca. Keď hovoríme „Otče náš“, uznávame všetkých kresťanov za bratov a nemodlíme sa iba za seba, ale aj za nich.
***
Kresťana si nepredstavujeme ako čisto duchovnú bytosť, odpútanú od všetkých pozemských starostí a väzieb. Je predovšetkým obyvateľom zeme, ktorá naňho nevyhnutne pôsobí a kladie naňho povinnosti i podmienky života. Je synom svojej vlasti, ktorej slúži, a členom ľudstva, ku ktorému patrí. Zároveň je bytosťou obdarenou rozumom a srdcom, ktorá potrebuje svätú vieru, poznanie a dobro a túži sa na zemi duchovne zdokonaľovať pre nebo. V súlade s týmto povolaním na ňom spočívajú rozličné starosti a povinnosti: vo vzťahu k svetu má pracovať a postarať sa o svoje hmotné zabezpečenie; vo vzťahu k vlasti má poctivo plniť povinnosti svojho povolania a slúžiť spoločnému dobru. Okrem toho sa má venovať svojej duši a skrášľovať ju čistým svedomím a dobrými skutkami.
Svätý spravodlivý Alexij (Mečov) Moskovský
Tlačový odbor Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku