Juliánsky kalendár

Пр. Аѳанасія ​Аѳонскаго​. Пр. Сергія Радонежскaго. Прмчц. вел. кн. Елисаветы и инокини Варвары.
Рим (100) 9, 1-5. Мф (32) 9, 18-26.

Novojuliánsky kalendár

Mč. Iakinta i Emiliana. Prep. Ioanna Mnohostradaľnaho.
Rim (100) 9, 1-5. Мt (32) 9, 18-26.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Prep. Atanasij Athoský. Narodil sa v Trapezunte bohabojným rodičom. Skoro zostal sirotou, ale Božou prozreteľnosťou ho nejaký vojvodca zobral, doviedol do Carihradu a dal ho tam na štúdiá. Kvôli svojej krotkosti a pokore bol obľúbený u všetkých svojich vrstovníkov. Pri detských hrách si deti vyberali toho za kráľa, iného za vojvodcu, a Atanasija – za igumena. Ako nejaká predpoveď! Keď Atanasij (do postrihu Avraamij) doštudoval, odišiel do Maleinskej pustatiny neďaleko Svätej Hory, kde sa podvizal ako učeník vtedy známeho Michala Maleina. Želajúc si ešte ťažší podvih, presídlil sa na Svätú Horu do mlčanlivosti. Ale okolo neho sa začali zhromažďovať mnohí záujemcovia o podvižnícky život, takže bol nútený začať stavať svoju slávnu Lavru. Veľmi mu v tom pomohli byzantskí cisári, najprv Nikifor Foka, ktorý mal v pláne sa aj sám utiahnuť a prijať mníšstvo a potom aj Ján Cimischij. Na Atanasija prichádzali mnohopočetné pokušenia od démonov aj od ľudí, ale on ako chrabrý Christov vojak všetkému odolával a porážal svojou nesmiernou krotkosťou a neustálou modlitbou k živému Bohu. Plný Božej blahodate bol hodný vidieť Presvätú Bohorodičku, ktorá zázračne vyviedla vodu zo skaly a sľúbila mu byť navždy Ikonomisou (Igumenou) monastiera. V práci a modlitbe Atanasij prevyšoval svojich bratov a všetkých ich ľúbil láskou duchovného otca a pastiera. Jeho smrť prišla znenazdajky. Raz so šiestimi mníchmi vyšiel nad jeden novopostavený pritvor chrámu, aby si prezreli múr, ktorý práve stavali, ale múr sa zrútil a všetkých ich zavalil. Takto zosnul tento veľký svietnik mníšstva v roku 980. Po smrti sa viackrát zjavoval svojim spolubratom, buď aby ich potešil alebo napomenul.