Juliánsky kalendár

НЕДѢЛЯ 15-я – ПРЕД ВОЗДВИЖЕНІЕМ. Гласъ 6. Предпразденство Рождества Богородицы.
Мч. Созонта. Ап. Евода и Онисифора. Св. Іоанна Новгородскaго.
Утр. ев. 4 Лк (112) 24, 1-12.

Гал (215) 6, 11-18. Ин (9) 3, 13-17. 2 Кор (176) 4, 6-15. Мф (92) 22, 35-46.

Novojuliánsky kalendár

15. NEDIĽA PO PJATIDESJATNICI – PO VOZDVIŽENIJI. Hlas 5.
Vmč. Evstatija, ženy jeho Teopistii i čad ich Agapija i Teopista. Blh. kňazja Olega Brjanskaho.

Utr. Ev. 4 Lk (112) 24, 1-12.
2Коr (176) 4, 6-15. Мt (92) 22, 35-46. Gal (203) 2, 16-20. Mk (37) 8, 34-9, 1.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Sozont. Narodil sa v Lykaónii. Bol pastierom oviec, vo všetkom sa pridržiaval Božieho zákona a poučoval svojich rovesníkov a priateľov v zbožnej viere. Z nejakého videnia sa dozvedel, že má mučenícky strádať za Christa. V tom čase v neďalekom meste Pompeopolis nejaký Maximián, správca Kilíkie, veľmi prenasledoval kresťanov. V meste bol nejaký zlatý idol, ktorému sa pohania klaňali. Sozont zanechal svoje ovce, odišiel do mesta, vošiel do pohanského chrámu, odlomil ruku zo zlatej modly, rozdrvil ju a rozdal chudobným. V meste z toho nastal veľký rozruch a pohania začali hľadať vinníka. Aby kvôli jeho skutku nestrádal niekto iný, Sozont sa sám prihlásil správcovi, že je kresťan a vykonal ten skutok. Mučitelia ho najprv bili, potom zavesili na strom a dreli ho kovovými kefami. Keď už bol takmer mŕtvy, hodili ho do ohňa, kde sv. Sozont oddal svoju svätú dušu Bohu. Strádal okolo roku 304. Jeho ostatky robili zázraky a bol nad nimi postavený chrám vo imja sv. Sozonta.