Juliánsky kalendár

Свмч. Вавилы, еп. Антіохійскаго. Прор. Моисея. Свмч. Петра Добро-Боснійскаго.

Гал (208) 3, 23 – 4, 5. Мк (25) 6, 30-45.

Novojuliánsky kalendár

Mčc. Viry, Nadeždy, Ľubvi i matere ich Sofii.
Gal (208) 3, 23 – 4,5. Мk (25) 6, 30-45.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Svmuč. Vavila. Tento „veľký a ohromný človek, ak ho vôbec možno nazvať človekom“, ako sa o ňom vyjadruje sv. Zlatoústy, bol archijerejom v Antiochii v časoch poškvrneného cisára Numeriána. Tento Numerián uzavrel mier s nejakým barbarským kráľom, ktorý bol omnoho lepší a mierumilovnejší ako Numerián. Na znak svojej úprimnej túžby po trvalom mieri, poslal barbarský kráľ svojho malého synčeka na Numeriánov dvor, aby tu bol vychovávaný. Numerián jedného dňa vlastnoručne zabil to dieťa a priniesol ho ako obeť modlám. Ešte rozpálený od zločinu a nevinnej krvi, tento zločinec s korunou prišiel do kresťanského chrámu, aby sa pozrel, čo sa tam koná. Keď sa svätý Vavila modlil s ľudom, počul, že prichádza cisár so svojim sprievodom a chce vojsť do chrámu. Vavila prerušil bohoslužbu, vyšiel pred chrám a povedal cisárovi, že on ako modloslužobník nemôže vojsť do svätého chrámu, kde sa oslavuje jediný pravý Boh. Kážuc o Vavilovi, Zlatoústy povedal: „Koho iného na svete by sa zľakol ten, kto sa s takou nebojácnosťou správal voči cisárovi…?“ Tým naučil aj kráľov, nech svoju moc nerozširujú ďalej, ako im to ohraničil Boh; ukázal aj duchovným osobám ako majú využívať svoju moc. Zahanbený cisár sa vrátil, ale začal chystať pomstu. Na druhý deň si dal cisár Vavilu zavolať a začal ho ponižovať a nútiť, aby priniesol obeť modlám, čo svätec samozrejme neochvejne odmietol. Tak ho cisár dal spútať a hodiť do žalára. Rovnako tak cisár trápil aj tri deti, dvanásťročného Urvana, deväťročného Prilidiána a sedemročného Epolinija. Týmto deťom bol Vavila duchovným otcom a učiteľom a oni sa z lásky k nemu od neho neodlučovali. Boli to synovia nejakej zbožnej kresťanky Christoduly, ktorá aj samotná trpela za Christa. Cisár najprv nariadil, aby každé dieťa dostalo toľko úderov, koľko má rokov, potom ich dal uvrhnúť do temnice a nakoniec všetkých troch sťal mečom. Spútaný Vavila bol prítomný pri poprave detí, posilňoval ich a potom aj sám položil svoju čestnú hlavu pod meč. Kresťania ho pochovali s okovami, ako si to aj sám pred smrťou žiadal, do jednej hrobky spolu s týmito tromi ohromnými deťmi. Ich sväté duše odleteli do nebeských príbytkov a ich divotvorné ostatky zostali verným na úžitok, ako každodenné svedectvo ich hrdinstva vo viere. Strádali okolo roku 250.