Juliánsky kalendár

НЕДѢЛЯ 1-я ПО ПЯТИДЕСЯТНИЦѢ – ВСѢХЪ СВЯТЫХЪ. Гласъ 8. Мч. Іустина Философа. Пр. Агапита Печерскаго. Св. Іустина ​Челійскаго​. Иконы Матери Божіей ​Краснобродскія​ (переходящее празднованіе въ нед. Всѣхъ святыхъ).
Утр. ев. 1 Мф (116) 28, 16-20.
Евр (330) 11, 33 – 12, 2. Мф (38) 10, 32-33, 37-38; 19, 27-30.

Novojuliánsky kalendár

NEDIĽA 1. PO PJATIDESJATNICI – VSICH SVJATYCH. Hlas 8.
Pror. Eliseja. Sv. Metodija, patr. Konstantinopoľskaho.
Ikony Materi Božijej Krasnobrodskoj. Utr. Ev. 1 Мt (116) 28, 16-20.
Jev (330) 11, 33 – 12, 2. Mt (38) 10, 32-33, 37-38; 19, 27-30.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Justín Filozof. Narodil sa helénskym rodičom v samaritánskom meste Síchem, neskôr nazvanom Náblus, v roku 105 po Christovi. Snaživo hľadal múdrosť u filozofov, najprv u stoikov, potom u peripatetikov, pytagorejcov a nakoniec u platonistov. Hoci ho ani Platónova filozofia neuspokojovala, zostal pri nej najdlhšie, lebo nemal nič, čo by ho viac priťahovalo. Ale Božou prozreteľnosťou sa mu zjavil nejaký dôstojný starec, ktorý v ňom otriasol celou Platónovou filozofiou a pripomenul mu, že ľudia pravdu o Bohu nemôžu vedieť, pokiaľ im to On sám neodkryje a že Boh o Sebe odkryl pravdu v knihách Svätého Písma. Justín začal čítať Sväté Písmo a stal sa presvedčeným kresťanom. Aj tak sa však nechcel dať pokrstiť ani  nazvať sa kresťanom, pokiaľ sa osobne nepresvedčil o lživosti všetkých tých obvinení, na ktoré pohania proti kresťanom poukazovali. Keď v oblečení filozofa prišiel do Ríma, rýchlo si tam získal veľkú úctu a veľa prívržencov. Bol prítomný pri mučeníckej smrti svätých mučeníkov Ptolomeja a Lucija. Vidiac mučenie nevinných kresťanov napísal apológiu (obranu) kresťanov a kresťanského učenia a odovzdal ju cisárovi Antonínovi a senátu. Cisár si pozorne prečítal Justínovu apológiu a nariadil, aby prestalo prenasledovanie kresťanov. Justín zobral prepis cisárovho nariadenia a odišiel s ním do Ázie, kde pomocou neho zachránil mnohých prenasledovaných kresťanov. Potom sa znova vrátil do Ríma. Keď nastalo prenasledovanie cisárom Markom Auréliom, napísal ďalšiu apológiu a adresoval ju cisárovi. Nejaký nečestný filozof Kriskent, cynik, Justína zo závisti obvinil z kresťanstva, a keďže Justín Kriskenta premohol vo všetkých filozofických rozpravách, Justín skončil v temnici. Želajúc si Justínovu smrť a bojac sa, a či sa bude môcť nejako na súde obhájiť, Kriskent využil príležitosť a Justína v temnici otrávil. Takto ukončil svoj pozemský život tento veľký obranca kresťanskej viery a presídlil sa do blaženej večnosti v roku 166.