Juliánsky kalendár

Пр. Исаакія Далматскаго.
Рим (82) 2, 14-29. Мф (14) 5, 33-41.

Novojuliánsky kalendár

Prep. Onufrija Velikaho. Prep. Petra Atonskaho.
Rim (82) 2, 14-29. Мt (14) 5, 33-41.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Prep. Isakij vyznávač. V časoch cisára Valentiána bolo veľké prenasledovanie Pravoslávia zo strany árianov, ktoré podporoval aj samotný cisár. Keď sa o tomto prenasledovaní dopočul Isakij, pustovník niekde z Východu, zanechal púšť a prišiel do Carihradu, aby posilnil pravoverných a aby usvedčil heretikov. Práve v tom čase šiel cisár Valentián s armádou na sever proti Gótom, ktorí postupovali od Dunaju k Trácii. Isakij predstúpil pred cisára a povedal mu: „Cisár, otvor chrámy pravoverným a Boh požehná tvoju cestu!“ Ale cisár si starca nevšímal a pokračoval v ceste. Na druhý deň Isakij znova vybehol pred cisára a zopakoval mu svoje napomenutie a cisár ho takmer počúvol, keby mu v tom nezabránil nejaký jeho radca, stúpenec Árijovej herézy. Keď Isakij vybehol pred cisára na tretí deň, chytil jeho koňa za uzdu a prosil cisára, aby dal Božej cirkvi slobodu a vyhrážal sa mu Božím trestom, keď sa sprotiví jeho prosbe. Rozhnevaný cisár nariadil, aby starca hodili do priepasti plnej blata a tŕnia. Zjavili sa však traja anjeli a  starca z priepasti vytiahli. Na štvrtý deň Isakij predstúpil pred cisára a predpovedal mu strašnú smrť, keď nedá slobodu pravoslávnym: „Hovorím ti, cisár, povedieš vojsko proti barbarom, ale barbarov neporazíš; zutekáš pred nimi, no ty budeš zajatý a zaživa spálený.“ Tak sa všetko aj stalo. Barbari posekali grécku armádu ako trávu a cisár utiekol s tým svojim radcom – árianom a skryl sa do jednej šopy. Barbari dorazili na to miesto dozvediac sa, kde sa cisár nachádza. Obkľúčili šopu, podpálili ju a cisár Valentián zhorel so svojim radcom. Potom začal panovať cisár Teodosij Veľký, ktorý sa dopočul o Isakijovi a jeho splnenom proroctve. Zavolal si ho k sebe a poklonil sa mu. Keďže v Cirkvi zavládol pokoj a áriani boli vyhnaní, Isakij sa chcel vrátiť do svojej púšte, ale prehovorili ho, aby zostal v Carihrade. Nejaký veľmož Saturnin mu postavil monastier, kde sa starec do smrti podvizal, činiac mnohé zázraky. Toto miesto sa naplnilo mníchmi a stalo sa veľkým monastierom. Pred smrťou Isakij určil za igumena svojho učeníka Dalmata, podľa ktorého sa aj ten monastier neskôr nazval Dalmatský. Bohumilý starec Isakij sa presídlil do večnosti okolo roku 383, aby sa kochal hľadením na Božiu tvár.