Juliánsky kalendár

Св. Кирилла, ​архіепъ. Іерусалимскаго.
На 6. часе Ис 40, 18-31. На веч. Быт 15, 1-15. Прит 15, 7-19.

Novojuliánsky kalendár

Svmč. Ipatija, ep. Gangrskoho. Svmč. Avdy, ep. Persidskaho i Venijamina diakona. Sv. Jony Moskovskaho.
Na 6. časi. Is 40, 18-31. Na več. Byt 15, 1-15. Prit. 15, 7-19.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. Cyril, archiepiskop jeruzalemský. Narodil sa v Jeruzaleme za čias Konštantína Veľkého a zomrel v časoch Teodosija Veľkého (315 – 386). V roku 346 bol vysvätený za kňaza a v roku 350 nastúpil na jeruzalemskú katedru po blaženom patriarchovi Maximovi. Trikrát bol z katedry odstránený a poslaný do vyhnanstva. Napokon sa za čias Teodosija vrátil a pokojne prežil ešte osem rokov, až kým oddal dušu Hospodinovi. Viedol dva ťažké boje: jeden s Árianmi, ktorí zosilneli počas vlády Konstansa, Konštantínovho syna a druhý za vlády Juliána Odpadlíka, s ním a so Židmi. V čase árianskej moci v deň Päťdesiatnice sa na nebi zjavilo znamenie kríža, žiarivejšie ako slnko, ktoré sa rozprestieralo nad Jeruzalemom a Olivovou horou počnúc deviatou hodinou dopoludnia. Trvalo niekoľko hodín. O tomto zjavení, ktoré videli všetci obyvatelia Jeruzalema, napísali aj cisárovi Konstansovi a to veľmi poslúžilo utvrdeniu Pravoslávia proti heretikom. Za čias Odpadlíka sa udialo aj ďalšie zjavenie. Aby ponížil kresťanstvo, Julián nahovoril Židov, aby obnovili Šalamúnov chrám. Cyril sa modlil k Bohu, aby sa to nestalo. A prišlo strašné zemetrasenie, ktoré zničilo všetko, čo bolo nanovo postavené. Ale Židia začali znova stavať a znova prišlo také zemetrasenie, ktoré už zničilo nielen postavené, ale zvalilo a rozmetalo aj staré kamene, ktoré sa ešte držali pod zemou. A tak sa naplnili slová Hospodinove: „Neostane ani kameň na kameni.“ Z  mnohých spisov tohto svätého otca sa zachovali jeho Katechézy, prvotriedne dielo, ktoré potvrdzuje vieru aj prax Pravoslávia do dnešného dňa. Tento svätec bol neobyčajný archipastier a veľký podvižník. Bol krotký, pokorný, celý vychudnutý pôstom a bledý v tvári. Po namáhavom živote a víťaznom boji za pravoslávnu vieru sa pokojne presídlil do večných Hospodinových príbytkov.