9./22. marec 2020

Juliánsky kalendár

НЕДѢЛЯ 3-я ВЕЛИКАГО ПОСТА – КРЕСТОПОКЛОННАЯ. Гласъ 7.

40 муч. Севастійскихъ. Мч. Урпасіана. Св. Кесарія, брата св. Григорія Богослова.

Утр. ев. 7 Ин (63) 20, 1-10. Литургія св. Василія Великаго. Евр (311) 4, 14 – 5, 6. Мк (37) 8, 34 – 9, 1.

Novojuliánsky kalendár

3. NEDIĽA VELIKAHO POSTA – KRESTOPOKLONNAJA. Hlas 7.
Svmč. Vasilija, presvitera Ankirskaho. Prep. Isaakija Dalmatskaho.
Utr. Ev. 7 Jn (63) 20, 1-10. Liturgia sv. Vasilija Velikaho.
Jev (311) 4, 14 – 5, 6. Mk (37) 8, 34 – 9, 1.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Tretia nedeľa – Krestopoklonná

– Nech nehorlí tvoje srdce proti hriešnikom,

ale vždy radšej za bázeň pred Hospodinom… (Pr 23, 17)

V túto tretiu nedeľu Veľkého pôstu rozprestri svoje srdce, aby z neho vyšla každá závisť. Vieš, ako premúdry Pavel hovorí Korintským: „Otvorene sme k vám hovorili svojimi ústami a naše srdce sa rozšírilo pre vás“ (2Kor 6, 11). Tam, kde je závisť, ústa sa stiahnu a nehovoria k blížnemu, aj srdce sa stiahne, je v kŕči a zmenšuje sa.

Pouvažuj, o koľko tisícov zločinov menej by bolo v tvojej vlasti, keby zmizla nenávisť človeka k človeku? A o koľko menej zvady, súdenia а intríg? A o koľko menej povstaní, vojen, prelievania krvi а demolácií vo svete – keby len nebolo závisti!

Pozor, aby si sa nenechal oklamať. Závisť nechodí pod svojím skutočným menom. Ani jedna poškvrna a ani jedna vášeň nechodí pod svojím skutočným menom: smilstvo pod menom lásky, lakomstvo pod menom sebazáchovy, hazardné hry pod menom zábavy, opilstvo a popíjanie pod menom lásky k spoločnosti a závisť pod menom spravodlivosti a rovnoprávnosti. A samotná závisť sa predstavuje ako vzbura proti nespravodlivosti a nerovnoprávnosti. Ó, syn môj, dávaj pozor, aby si sa nenechal oklamať. Každý zločinec klopúc na dvere volá: ja som tvoj dobrodinec a priateľ! Chráň sa, aby ťa jeho hlas neoklamal a neotváraj svoje dvere.

Nech bude pre teba táto tretia nedeľa Veľkého pôstu šťastnou. Nech ti blahý Boh pomôže, aby sa tvoje srdce úplne vyprázdnilo od závisti. Aby si vyliečený od zloby a nezlobný ako baránok, pristúpil v túto nedeľu a poklonil sa Čestnému Krížu, na ktorom bol za teba ukrižovaný Baránok Boží.

Sv. 40 muč. sebastijských. Všetci títo boli vojaci v rímskej armáde, ale pevne verili v Hospodina Isusa. Keď nastalo prenasledovanie v časoch cisára Licinija, boli predvedení na súd pred vojvodcu, ktorý im pohrozil, že im odoberú vojenskú hodnosť. Nato jeden z nich, menom Kandid povedal: „Nielen vojenskú hodnosť, ale zober si aj naše telá, lebo nám nie je nič drahšie a vzácnejšie, ako náš Christos Boh.“ Potom vojvodca nariadil, aby svätých mučeníkov kameňovali. No keď sluhovia na kresťanov hádzali kamene, tie sa vracali a padali na nich samých, takže ich silno doudierali. Jeden kameň padol vojvodcovi do tváre a polámal mu zuby. Mučitelia, zlí ako zvery, zviazali svätých mučeníkov, hodili ich do jazera a navôkol postavili stráže, aby nikto neušiel. Bol silný mráz a na jazere sa vytváral ľad okolo tiel mučeníkov. Aby bolo utrpenie silnejšie, mučitelia nahriali a osvetlili na brehu jazera kúpeľ na dohľad zmrznutým trpiteľom, aby tak ľahšie oklamali niektorého z nich zriecť sa Christa a uznať rímske modly. A naozaj, jeden sa nechal oklamať a vyšiel z vody do nahriatej miestnosti. Ale hľa, v noci sa na nebi zjavila neobyčajná žiara, ktorá zohriala vodu v jazere aj telá mučeníkov a s ňou z neba zišlo 39 vencov nad hlavy mučeníkov. Uvidel to jeden strážca z brehu, vyzliekol sa, vyznal meno Hospodina Isusa a vošiel do jazera, aby bol aj on dôstojný toho štyridsiateho venca namiesto zradcu. A naozaj na neho zišiel ten posledný veniec. Na druhý deň bolo celé mesto udivené, keď uvidelo mučeníkov ešte živých. Vtedy zlí sudcovia nariadili, aby im dolámali hnáty a hodili ich telá do vody, aby ich kresťania nezobrali. Na tretí deň sa mučeníci zjavili miestnemu episkopovi Petrovi a vyzvali ho, aby pozbieral a vybral z vody ich ostatky. Episkop so svojim klérom prišiel počas temnej noci k jazeru a uvidel na vode svietiace ostatky mučeníkov. Každá kosť, ktorá bola oddelená od ich tiel, vyplávala na povrch a svietila ako svieca. Ostatky pozbierali a dôstojne pochovali. Ich duše odišli k Hospodinovi Isusovi, Ktorý za nás všetkých bol mučený a vstal z mŕtvych so slávou. Čestne trpeli a boli korunovaní nepominuteľnou slávou v roku 320.


Celý OCHRIDSKÝ PROLÓG: Životy svátych, básne, úvahy, rozjímania a besedy na každý deň v roku nájdete tu: www.ochridskyprolog.sk