Juliánsky kalendár

Седмица 4-я Великаго поста. Мч. Кодрата и др. Мчц. Галины.
На 6. часѣ Ис 14, 24-32. На веч. Быт 8, 21-9, 7. Прит. 11, 19-12, 6.

Novojuliánsky kalendár

4. sedmica Velikaho posta. Prmč. Nikona i 199-ti učenikov jeho. Mčc. Lidii.
Na 6. časi. Is 14, 24-32. Na več. Byt. 8, 21-9, 7. Prit. 11, 19-12, 6.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Kodrat Korintský a ďalší s ním. V čase prenasledovania kresťanov sa mnohí veriaci rozutekali po horách a jaskyniach. Tak urobila aj matka tohto Kodrata. Pri úteku v lese porodila Kodrata a krátko na to zomrela. Božou prozreteľnosťou a anjelom ochrancom ochraňovaný, kŕmený a vedený Kodrat vyrástol v prírode a osamelosti. Ten, Ktorý dával mannu z neba Izraelu v púšti, spúšťal aj chlapcovi Kodratovi na ústa sladkú rosu z oblakov. Keď mal 12 rokov, zišiel do mesta a tam si ho nejakí dobrí ľudia obľúbili a poslali na štúdiá. Vyučil sa v lekárstve, liečil chorých prírodnými liekmi, no najmä duchovnou mocou a modlitbou, na ktorú si zvykol od detstva. Keď nastalo nové prenasledovanie za cisára Dékija, Kodrata predviedli pred súd a hodili do väzenia. Pridali sa k nemu aj jeho ďalší priatelia, ktorí taktiež vyznali meno Christovo. Boli to: Kyprián, Dionisij, Anekt, Pavel a Kriskent. Vliekli ich všetkých po uliciach a pohania (hlavne ich deti) ich bili palicami a kameňmi až pokiaľ ich nepritiahli na popravisko. Tu sa mučeníci pomodlili k Bohu a boli sťatí mečom. Na tom mieste zo zeme vytryskol prameň vody, ktorý sa dodnes volá Kodratovým menom a pripomína hrdinskú smrť svätých šesťpočetníkov za Christa. Čestne trpeli za pravdu v roku 250 v Korinte v čase cisára Dékija a jeho námestníka Jasona.