Juliánsky kalendár

Родительская суббота. Мч. Никифора Сирійскаго. Свмч. Филагрія, еп. Кипрскаго. Св. Иннокентія Иркутскаго.
1Кор (146) 10, 23-28. Лк (105) 21, 8-9, 25-27, 33-36. 1Сол (270) 4, 13-17. Ин (16) 5, 24-30.

Novojuliánsky kalendár

Roditeľskaja subbota. Obritenije moščej mč. v Evgeniji.
1Kor (146) 10, 23-28. Lk (105) 21, 8-9, 25-27, 33-36.
1Sol (270) 4, 13-17. Jn (16) 5, 24-30.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Nikifor. Život tohto mučeníka jasne ukazuje, ako Boh zavrhuje pýchu a slávou odmeňuje pokoru a lásku k bratovi. V Antiochii žili dvaja veľkí priatelia, učený kňaz Saprikij a obyčajný, jednoduchý mešťan Nikifor. Ich priateľstvo sa nejako zmenilo na strašnú vzájomnú nenávisť. Bohabojný Nikifor sa viackrát pokúšal so Saprikijom zmieriť, ale ten to nijako nechcel. Keď začalo prenasledovanie kresťanov, kňaz Saprikij bol odsúdený na smrť a vyvedený na popravisko. Rozžialený Nikifor šiel za Saprikijom a po ceste ho prosil, aby mu aspoň pred smrťou odpustil a aby sa rozlúčili v pokoji. „Prosím ťa mučeník Christov, odpusť mi, keď som sa voči tebe prehrešil!“ Saprikij sa však nechcel ani pozrieť na svojho protivníka, ale pokojne a hrdo kráčal na smrť. Ale keď Boh videl kňazovu tvrdosť srdca, nechcel prijať jeho mučeníctvo a korunovať ho mučeníckym vencom, a preto mu tajne odňal blahodať. V poslednej chvíli sa pred katmi Saprikij zriekol Christa a vyhlásil, že sa pokloní modlám. Natoľko bol zaslepený nenávisťou! Nikifor presviedčal Saprikija, aby sa nevzdával Christa: „Ó milovaný brat, nezriekaj sa Hospodina Isusa Christa, nestrácaj nebeský veniec!“ Ale všetko zbytočne. Saprikij ostal pri svojom. Vtom Nikofor zakričal na katov: „Aj ja som kresťan, odtnite hlavu mne namiesto Saprikija!“ Kati to oznámili sudcovi a ten nariadil, aby pustili Saprikija a popravili Nikofora. Nikifor radostne položil hlavu na peň a bol sťatý. A tak sa stal hodným Božieho kráľovstva a bol korunovaný nesmrteľným vencom slávy. Stalo sa to v roku 260 za čias cisára Galiena.