Juliánsky kalendár

НЕДѢЛЯ О МЫТАРѢ И ФАРИСЕѢ. Гласъ 1.
Пренесеніе мощей св. Іоанна Златоустаго.
Утр. ев. 1 Мф (116) 28, 16-20.
2 Тим (296) 3, 10-15. Лк (89) 18, 10-14.

Novojuliánsky kalendár

NEDIĽA O MYTARI I FARISEJI. Hlas 1.
Mč. Nikifora Sirijskaho. Sv. Inokentija Irkutskaho. Svmč. Filagera, ep. Kiprskaho.
Utr. Ev. 1Mt (116) 28, 16-20. 2Tim (296) 3, 10-15. Lk (89) 18, 10-14.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. Ján Zlatoústy, zlatá trúba Pravoslávia. Pamiatka tohto svetla Cirkvi sa oslavuje 13. novembra a 30. januára. A v dnešný deň si pripomíname prenos jeho čestných ostatkov z arménskej dediny Komana, kde ako vyhnanec zomrel, do Carihradu, kde predtým ako patriarcha spravoval Cirkev. Keď uplynulo 30 rokov od jeho smrti, patriarcha Prokl predniesol kázeň na pamiatku svojho duchovného otca a učiteľa a touto kázňou tak rozpálil lásku národa a cisára Teodosija Mladšieho k veľkému svätiteľovi, že si všetci želali, aby sa Zlatoústeho ostatky preniesli do Carihradu. Hovorí sa, že sa truhlou s ostatkami nijako nedalo pohnúť z miesta, až pokiaľ cisár nenapísal list Zlatoústemu, prosiac ho o odpustenie (lebo Teodosijova matka Eudoxija bola vinná za vyhnanie svätca) a pozývajúc ho, aby prišiel do Carihradu, svojej niekdajšej rezidencie. Keď bol tento kajúcny list položený na truhlu, truhla bola odrazu ľahká. Pri prenose sa mnohí chorí, ktorí sa jej dotkli, uzdravili. Keď ostatky dopravili do hlavného mesta, vtedy cisár znova nad nimi prosil svätca o odpustenie v mene svojej matky, a to ako keby ona sama hovorila: „Pokiaľ som žila v dočasnom živote, činila som ti zlo a teraz, keď ty žiješ nesmrteľným životom, buď osožný mojej duši. Moja sláva sa pominula a nijako mi nepomohla; pomôž mi ty, otče, v tvojej sláve, pomôž mi skôr, ako budem odsúdená na Christovom súde!“ Keď bol svätec vnesený do chrámu svätých Apoštolov a položený na patriarchov stolec, vtedy masa ľudí počula z jeho úst slova: „Mir vsim!“ Prenos ostatkov svätého Zlatoústeho sa uskutočnil v roku 438.