30. marec/12. apríl 2020
Juliánsky kalendár
НЕДѢЛЯ ВАІЙ – ВХОДЪ ГОСПОДЕНЬ ВЪ ІЕРУСАЛИМЪ. Пр. Іоанна Лествичника. Св. Софронія, еп. Иркутскаго.
Утр. ев. Мф (83) 21, 1-11, 15-17. Фил (247) 4, 4-9. Ин (41) 12, 1-18.
Novojuliánsky kalendár
NEDIĽA VAIJ – VCHOD HOSPODEŇ V IERUSALIM. Sv. isp. Vasilija, ep. Parijskaho.
Utr. Ev. Мt (83) 21, 1-11, 15-17. Fil (247) 4, 4-9. Jn (41) 12, 1-18.
Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň
Christov vstup do Jeruzalema
Na druhý deň po vzkriesení Lazára vyrazil Hospodin Christos na oslovi do Jeruzalema. Keď sa ľud dopočul, že Christos prichádza do Jeruzalema, všetci vyšli von z mesta, aby Ho privítali. Pred Hospodina Christa hádzali kvety a spievali: Hosanna Synovi Dávidovmu. Blahoslavený, ktorý prichádza v mene Hospodinovom. Zvlášť deti sa Hospodinovi Christovi radovali a pozdravovali Ho.
Hospodin, vojdúc do Jeruzalema, vošiel do jeruzalemského chrámu, našiel tam neporiadok, čo Ho nahnevalo a všetkých obchodníkov, ktorí tu predávali, z chrámu vyhnal.
Takémuto slávnostnému privítaniu Christa v Jeruzaleme sa neradovali židovskí duchovní. Dohovárali sa, ako by Christa zajali a zabili, lebo šiel za Ním celý národ.
Sviatok, keď Hospodin vošiel do Jeruzalema, sa nazýva Kvetná nedeľa a sviatkuje sa týždeň pred Zmŕtvychvstaním.
Na samotný tento sviatok kňaz posväcuje vetvičky vŕby a pravoslávni tieto vetvičky nesú do svojich domácností a kladú ich k ikonám.
Na Kvetnú nedeľu v roku 1815 knieža Miloš II. zorganizoval povstanie proti Turkom. Boh pomohol a Srbsko sa od Turkov oslobodilo.
Prep. Ján Lestvičník. Autor významnej knihy „Lestvica.“ Prišiel na Sinajskú horu ako šestnásťročný chlapec a zostal tu najprv ako poslušník, potom ako pustovník a nakoniec ako sinajský igumen do svojich 80 rokov, kedy aj zosnul v roku 563. Jeho životopisec, mních Daniel o ňom hovorí: „Telom sa vzniesol na Sinajskú horu a duchom na horu nebeskú.“ Pri svojom duchovnom otcovi, Martirijovi, strávil ako poslušník 19 rokov. Keď raz Atanasij Sinajský videl mladého Jána, predpovedal o ňom, že to bude Sinajský igumen. Po smrti svojho duchovníka sa Ján vzdialil do jednej jaskyne, kde v ťažkých podvihoch strávil 20 rokov. Jeho učeník Mojsej raz zaspal v chládku veľkého kameňa. Ján počas modlitby uvidel, že jeho učeník je v nebezpečenstve a začal sa za neho modliť k Bohu. Keď neskôr Mojsej prišiel, padol na kolená a ďakoval svojmu duchovnému otcovi, že ho zachránil pred istou smrťou. A vyrozprával mu, ako v sne počul ako ho Ján volá, vyskočil a vtom ten kameň spadol. Keby nevyskočil, kameň by ho zabil. Na prosby bratov Ján prijal igumenstvo a viedol k spaseniu ľudské duše s horlivosťou a láskou. Raz od niektorých počul, že je vraj mnohohlaholivý. Nenazlostiac sa na to ani trochu, Ján mlčal celý rok a neprehovoril ani slovo, až pokiaľ ho bratia neuprosili, aby ich pokračoval učiť svojou Bohom danou múdrosťou. Raz prišlo do Sinajského monastiera 600 pútnikov. Pri trapeze všetci uvideli jedného šikovného mládenca v židovskom oblečení, ktorý všetkým posluhoval, ostatným sluhom rozkazoval a usmerňoval ich. Odrazu ten mládenec zmizol. A keď sa všetci obzerali a vypytovali, Ján povedal: nehľadajte ho, to prorok Mojsej poslúžil na svojom mieste. Počas svojho mlčania v jaskyni napísal Ján mnoho užitočných kníh, z ktorých je najslávnejšia a dodnes veľmi čítaná „Lestvica,“ v ktorej sa opisuje metóda vyvýšenia duše k Bohu akoby po nejakom rebríku. Pred smrťou Ján určil za igumena svojho vlastného brata Georgija. Ale on bol veľmi smutný z odlúčenia od svojho brata. Vtedy mu Ján povedal, že ak bude hodný Božej blízkosti v onom svete, bude prosiť Boha, aby aj on, Georgij, bol ešte v tom istom roku vzatý do neba. A tak sa aj stalo. Po desiatich mesiacoch aj Georgij zosnul a presídlil sa medzi nebeských obyvateľov, ako aj jeho veľký brat Ján.
