“Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste. Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. A boli vtedy v Jeruzaleme Židia, zbožní mužovia zo všetkých národov pod nebom. A keď povstal ten zvuk, zbehlo sa mnoho ľudí a žasli, že počuli apoštolov hovoriť každý vo svojej reči. I užasli všetci a divili sa hovoriac medzi sebou: Či, hľa, všetci títo, ktorí hovoria, nie sú Galilejci? Ako ich teda počujeme (hovoriť) každý vo svojej reči, v ktorej sme sa narodili. Partovia, Médovia, Elamiti a obyvatelia Mezopotámie, Judska, Kappadokie, Pontu, Ázie, Frýgie, Pamfylie, Egypta a krajov Líbye pri Kyréne, prechodne bývajúci Rimania, Židia a prozelyti, Kréťania a Arabi, počujeme ich vo svojich rečiach hovoriť veľké veci Božie? A všetci žasli a bezradne sa spytovali medzi sebou: Čo to má znamenať? Ale iní sa posmievali hovoriac: Opili sa mladým vínom!” (Sk 2, 1-13).
Keď sa semeno zaseje, malo by na neho pôsobiť teplo a svetlo, aby vyrástlo.
Hospodin Isus Christos zasial najblahorodnejšie (navyberanejšie) semeno na poli tohto sveta. Musela na neho zísť sila Ducha Svätého, aby to semeno zahriala a osvetlila, aby úspešne rástlo.
Všetko tak, ako je predpovedané, tak sa aj deje. Duch Svätý bol sľúbený, Duch Svätý aj zostúpil. Kto iný mohol sľúbiť zostúpenie všemocného Ducha na Zem, ak nie Ten, ktorý vedel, že Ho Ten Duch počúvne a zostúpi? A voči komu mohol všemocný Duch preukázať takúto svoju okamžitú poslušnosť, ak nie voči Tomu, ku ktorému mal dokonalú lásku?
Ó, bratia, akou nevysloviteľnou radosťou sa Duch Svätý raduje, keď nájde čisté a otvorené duše, ktoré po Ňom prahnú! S obrovskou radosťou sa v nich usídľuje a obdarúva ich svojimi bohatými darmi. Vchádza do nich ako oheň, aby spálil aj posledné klíčky hriechu; ako svetlo, aby ich osvetlil netmavnúcou nebeskou svetlosťou; ako teplota, aby ich zohrial božskou teplotou lásky, ktorou sa hrejú nesmrteľné armády anjelov v Božom kráľovstve. („Ako lampa, aj keď je plná oleja a aj keď má knôt zostáva temná, keď sa nezapáli, tak je aj duša zhasnutá a temná, pokiaľ sa jej nedotkne svetlo a blahodať Svätého Ducha“. Simeon Nový Bohoslov. Slovo 59.) On obdaroval darom jazyka svojich apoštolov ako prvých a v tom čase najpotrebnejším svojím darom. Ale neskôr na nich podľa potrieb apoštolskej služby vylial aj ďalšie dary: dar divotvorstva, dar prorokovania, dar múdrosti, dar výrečnosti, dar trpezlivosti, dar vnútorného pokoja, dar istoty viery a nádeje, dar lásky k Bohu a lásky k človeku. Duch Svätý hojne a radostne tieto dary rozdával nielen apoštolom, ale aj ich následníkom a všetkým svätým v Christovej Cirkvi do dnešného dňa, všetko však podľa ľudskej potreby a čistoty.
Oslavujúc dnešný deň ako sviatok Svätého Ducha, ktorý sa z nekonečnej lásky voči Hospodinovi Synovi, s nekonečnou radosťou a poslušnosťou rozhodol zostúpiť na Zem a vziať do svojich všemocných rúk dielo ľudskej spásy, spomenieme si v piesňach vďačnosti aj na Presvätú Devu Máriu, na ktorú Hospodin Duch Svätý zostúpil ešte skôr ako na apoštolov. Na apoštolov Hospodin Duch zostúpil ako na Cirkev, ako na jednomyseľné spoločenstvo svätých, ale na Bohomatku zostúpil ako na osobitne vybranú osobu. Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni, zvestoval archanjel Gabriel Presvätej Deve. A ona mocou Ducha Svätého porodila najlepší plod, z ktorého vonia nebo a Zem a ktorým sa kŕmia všetci verní od počiatku do konca. Ó, Presvätá a Prečistá Bohomatka, zora a kolíska nášho spasenia, náš vzor v pokore a poslušnosti, naša ochrankyňa a modlitebkyňa pred Božím prestolom, modli sa za nás neprestajne spolu so svätými apoštolmi.
Sv. Nikolaj Velimirovič
