Vzniesenie sa Hospodinovo

Keď sa zišli, spýtali sa ho: „Hospodine, chceš azda v tomto čase obnoviť kráľovstvo pre Izrael?“ On im odpovedal: „Nie je vašou vecou poznať časy alebo chvíle, ktoré určil svojou mocou Otec. Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.“ Po týchto slovách sa pred ich očami vzniesol hore, až im ho vzal oblak z dohľadu. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zrazu pri nich zastali dvaja muži v bielom rúchu a povedali: „Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Isus, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.“ (Sk 1, 6-11)

Vzniesenie sa Hospodinovo zo zeme na nebo je pre ľudí také prekvapujúce, ako aj Jeho zídenie z neba na zem a narodenie v tele pre anjelov. Veď predsa, ktorá udalosť z Jeho života nepredstavuje jedinečnú novinku a jedinečné prekvapenie pre svet? Preto si ani nepomyslí povedať, že vzniesenie Hospodinovo nebolo potrebné! Ak aj všetci Židia museli popri všetkej svojej zlobe priznať a zvolať: „Všetko robí dobre“ (Mk 7, 37), ako potom ty, ktorý si pokrstený v Jeho mene, máš veriť, že všetko, čo On činil je dobré, premyslené, zariadené, premúdre? Aj Jeho vzniesenie je teda rovnako tak dobré, premyslené, zariadené, premúdre ako aj Jeho vtelenie, ako aj Jeho pokrstenie, ako aj Jeho preobrazenie, alebo ako Jeho zmŕtvychvstanie. „Pre vás je lepšie keď odídem“, povedal Hospodin svojim učeníkom (Jn 16, 7). Vidím, ako On všetko riadi a robí, čo je pre ľudí najlepšie? Každé Jeho slovo a každý Jeho počin má za cieľ naše dobro. Jeho vzniesenie pochádza z prezieravého dobra pre všetkých nás. Keby to tak nebolo, On by sa nevniesol.

               On sa vzniesol so svojím zmŕtvychvstalým telom, ktoré ľudia umŕtvili a zakopali do zeme, a požehnával ich rukami, ktoré ľudia doráňali klincami. Ó, požehnaný Hospodine, aká preveľká je Tvoja milosť! S požehnaním začala história Tvojho príchodu na svet, s požehnaním sa aj skončila. Keď archanjel Gabriel zvestoval Tvoj príchod na svet, pozdravil Presvätú Bohomatku slovami: Raduj sa, blahodatná, požehnaná si medzi ženami! A teraz, keď sa Ty lúčiš s tými, ktorí Ťa prijali, vystieraš svoje prečisté ruky i zasýpaš ich požehnaním. Ó, najpožehnanejší medzi ľuďmi! Ó, blahodatný prameň požehnania! Požehnaj aj nás, ako si požehnal svojich apoštolov!

               Aj my chválime a dobrorečíme Hospodina, ktorý nám svojím vzniesením otvoril um, aby sme videli cestu a cieľ nášho života. Chválime a dobrorečíme Otca, ktorý na našu lásku k Synovi odpovedá svojou láskou a spolu so Synom sa usídľuje do každého, kto dodržiava a vyznáva Hospodinove prikázania.

Sv. Nikolaj Velimirovič