Juliánsky kalendár

Седмица 24-я.

Мч. Акепсимы епископа, Іосифа пресвитера и Аифала діакона.

1Сол (267) 2,20 – 3,8. Лк (59) 11, 29-33.

Novojuliánsky kalendár

24. sedmica po Pjatidesjatnici.

Ap. a ev. Matteja.
1Sol (267) 2, 20 – 3, 8. Lk (59) 11, 29-33.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Svmuč. Akepsim, ep. naesonský a ďalší s ním. Osemdesiatročný starec Akepsim, naplnený každou kresťanskou cnosťou, sedel jedného dňa vo svojom dome s hosťami. Odrazu akési dieťa naplnené blahodaťou Ducha Božieho pribehlo k starému episkopovi, pobozkalo mu hlavu a rieklo: „Blaho je tejto hlave, lebo prijme mučenie za Christa!“ Toto proroctvo sa onedlho naplnilo. Kráľ Savorij začal hrozné prenasledovanie kresťanov po celej Perzii, takže aj sv. Akepsim bol zajatý a predvedený pred nejaké pohanské knieža. K uväznenému a zviazanému episkopovi podišiel niekto z jeho rodiny a opýtal sa ho, aká je jeho posledná vôľa v súvislosti s jeho domom. Svätec mu odpovedal: „To už nie je viac môj dom, ja nenávratne odchádzam do horného domu.“ Po veľkých mučeniach bol hodený do temnice, kde bol na druhý deň privedený aj presbyter Jozef, 70 ročný starec a diakon Aital. Po trojročnom väznení a mnohých mučeniach títo väznitelia bez svedomia Akepsimovi odsekli hlavu a Jozefa s Aitalom po bedrá zakopali do zeme a nariadili kresťanom, aby do nich hádzali kamene. Božou prozreteľnosťou nasledujúcu noc Jozefovo telo zmizlo a nad telom Aitala vyrástol strom „myrta“, ktorý uzdravoval každú ľudskú chorobu a každú ľudskú bolesť. Tak to trvalo 5 rokov, až zlí a závistliví pohania strom vyťali. Títo Christovi vojaci strádali vo 4. storočí v Perzii, za čias pohanského kráľa Savorija.