Juliánsky kalendár

Св. первомчц. равноап. Ѳеклы. Преп. Никандра Псковскаго. Пр. Симона, Давида и Владислава Сербскихъ.
Еф (231) 5, 25-33. Лк (12) 4, 1-15.

Novojuliánsky kalendár

Mč. Sergija a Vakcha. Prep. Sergija Nurоmskaho.
Ef (231) 5, 25-33. Lk (12) 4, 1-15.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. prvomuč. apoštolom rovná Tekla. Narodila sa v Ikonii významným, ale pohanským rodičom. Ako osemnásťročná dievčina bola zasnúbená s nejakým mládencom v čase, keď apoštol Pavel prišiel s Barnabášom do Ikonie zvestovať Evanjelium. Počúvajúc Pavla tri dni a tri noci sa Tekla úplne obrátila ku Christovej viere a predsavzala si žiť v panenstve. Keď jej matka videla, že sa Tekla viac nezaujíma o svojho snúbenca, ani neuvažuje o manželstve, začala jej najprv radiť a potom ju biť a trápiť hladom. Napokon ju zlá matka odovzdala sudcovi a žiadala, aby ju spálili v ohni. Sudca ju dal hodiť do ohňa, ale Boh ju zachránil bez zranenia. Vtedy Tekla nasledovala apoštola Pavla a odišla s ním do Antiochie. Jej vonkajšia krása pritiahla pozornosť nejakého mestského predstaviteľa, ktorý si ju nasilu chcel vziať k sebe, no Tekla sa vytrhla z jeho rúk. Tento hodnostár ju obvinil pred kniežaťom ako kresťanku, ktorá sa zdráha manželstva. Knieža ju odsúdilo na smrť a nechalo hodiť pred zvery, ale tie sa ani nedotkli tela svätej devy. Udivené knieža sa opýtalo: „Kto si a čo máš v seba za silu, že ti nič nemôže poškodiť?“ Tekla mu odpovedala: „Som služobníčkou živého Boha.“ Preto ju knieža pustilo na slobodu a ona šla kázať Evanjelium. Podarilo sa jej mnohých obrátiť na pravú vieru, medzi nimi aj váženú vdovu Trifenu. S požehnaním apoštola Pavla sa potom sv. Tekla utiahla na opustené miesto neďaleko Seleukie. Tu dlho duchovne zápasila a uzdravovaním chorých zázračnou mocou, mnohých obracala na kresťanstvo. Lekári a šarlatáni zo Seleukie jej však závideli a poslali nejakých mladých ľudí, aby ju poškvrnili, dúfajúc, že keď Tekla stratí panenstvo, stratí sa aj jej divotvorná moc. Tekla utekala pred týmito drzými chlapcami a keď videli, že už ju takmer chytia, pomodlila sa k Bohu o pomoc pred jednou skalou, tá sa otvorila a schovala sv. devu, nevestu Christovu. Tá skala sa jej stala skrýšou aj hrobom. O tejto veľkej kresťanskej hrdinke a svätej žene hovorí sv. Zlatoústy: „Zdá sa mi, že vidím túto blaženú devu ako Hospodinovi prináša v jednej ruke panenstvo a v druhej ruke mučeníctvo.“