Juliánsky kalendár

НЕДѢЛЯ 30-я – ПО РОЖДЕСТВѢ ХРИСТОВОМЪ. Гласъ 5. Память святыхъ и праведныхъ Іосифа ​обручника​, Давида царя и Іакова, брата Господня. ​Мчцъ. ​Анисіи​.
Утр. ев. 8 Ин (64) 20, 11-18. Гал (200) 1, 11-19. Мф (4) 2, 13-23.
Кол (258) 3, 12-16. Лк (91) 18, 18-27.

Novojuliánsky kalendár

30. NEDIĽA PO PJATIDESJATNICI – PO BOHOJAVLENIJI. Hlas 5.
Mčc. Tatiany. Sv. Savvy, archiep. Serbskaho.

Utr. Ev. 8 Jn (64) 20, 11-18.
Еf (233) 6, 10-17. Mt (7) 4, 1- 11. Кol (258) 3, 12-16. Lk (91) 18, 18-27.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Anisia. Narodila sa v Solúne váženým a bohatým rodičom, ktorí ju vychovali v Christovej viere. V mladom veku osirela a celá sa oddala rozjímaniu o Bohu a modlitbe vo svojom dome. Oduševnená láskou Christovou často hovorievala: „Ó, ty lživý život mladých, lebo buď pohoršuješ alebo sa pohoršuješ. Staroba je lepšia, ale, ach, uchvacuje ma smútok pri pomyslení na dĺžku času, ktorá ma delí od nebies.“ Potom predala celý svoj majetok, všetko rozdala chudobným a sama žila z práce svojich rúk. Dodržiavala strohý pôst, veľmi málo spala a počas modlitby neustále prelievala slzy. Keď ju prekonával spánok, hovorila si: „Je nebezpečné spať, keď môj nepriateľ bdie.“ V tom čase zlý cisár Maximián vydal vyhlásenie, že každý môže bez súdu a odsúdenia zabiť kresťana, kdekoľvek ho stretne alebo uvidí. Raz táto svätá dievčina vyšla na ulicu, aby šla do chrámu. V ten deň bol pohanský sviatok slnka. Nejaký vojak si všimol, že je v tvári veľmi pekná, pristúpil k nej s nečistým záujmom a opýtal sa na jej meno. Ona sa prežehnala a povedala mu: „Som služobníčka Christova a idem do chrámu.“ Keď k nej opovážlivý vojak podišiel bližšie a začal s ňou hlúpo rozprávať, ona ho odsotila a pľuvla mu do tváre. Vojak jej zapichol meč pod rebrá a prepichol ju. Táto svätá dievčina strádala v roku 298, bola kresťanmi dôstojne pochovaná a v nebeskom kráľovstve Bohom korunovaná vencom slávy. Nad jej hrobom bol postavený chrám.