Začiatok cirkevného roku 7527 od stvorenia sveta (alebo: Načalo Indikta). Prvý Všeobecný snem určil, aby sa cirkevný rok začínal 1. septembra. September bol u Židov začiatkom nového občianskeho roku (2Mj 23, 16), bol mesiacom zbierania plodov a prinášania obete vďaky Bohu. V čase tohto sviatku Hospodin Isus vošiel do synagógy v Nazarete, otvoril knihu proroka Izaiáša a prečítal slová: „Duch Hospodinov spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať Evanjelium, zaviazať rany tým, čo sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň odplaty“ (Iz 61, 1– 2). V histórii kresťanstva je tento mesiac významný ešte aj tým, že v ňom cisár Konštantín Veľký zvíťazil nad Maxentiom, nepriateľom Christovej viery. Po tomto víťazstve nasledovala sloboda kresťanského vierovyznania v celej Rímskej ríši. Dlhú dobu bol aj občiansky rok v kresťanskom svete počítaný rovnako ako cirkevný od 1. septembra; potom bol prenesený na 1. január, najprv v západnej Európe a potom aj v Rusku v časoch Petra Veľkého.
BESEDA o Slove – Synovi Božom
„V načáli bí Slóvo. (Na počiatku bolo Slovo.)“ (Jn 1, 1)
Logos alebo Slovo rozumné bolo na počiatku. Vzťahuje sa to na božskú prirodzenosť Hospodina nášho Isusa Christa. Na počiatku – vari to znamená, bratia, nejaký začiatok Božieho Slova? Alebo nejaký časový údaj narodenia Božieho Syna od Boha Otca? V žiadnom prípade. Lebo rodenie Božieho Syna nemôže mať ani dátum ani počiatok, lebo čas je podmienkou iba tohto pominuteľného sveta. V žiadnom prípade sa netýka večného Boha ani nepodmieňuje nič v Bohu. Vari sa môže oddeliť slnečné žiarenie od slnka a slnko by zostalo naďalej slnkom? Môže sa oddeliť myseľ od človeka a človek by naďalej zostal človekom? Môže sa oddeliť sladkosť od medu a med by naďalej zostal medom? Nemôže. Ešte menej sa môže uvažovať o Bohu, oddelenom od Svojho Slova, od rozumného Logosa, od Svojho Zmyslu, od Svojej Múdrosti – večný Otec oddelený od Svojho súvečného[1] Syna.
Nie je tu, bratia, reč o počiatku Božieho Syna od Boha Otca, ale tu ide o počiatok počiatku histórie stvorenia sveta a ľudského spasenia. Ten počiatok je v Slove Božom, v Synovi Božom. On bol počiatkom aj stvorenia sveta aj spasenia sveta. Ktokoľvek by chcel hovoriť buď o stvorení viditeľného a neviditeľného sveta alebo o spasení ľudského rodu, ten musí začať Počiatkom. A Ten Počiatok je Slovo Božie, Múdrosť Božia, Syn Boží. Keby niekto hovoril príbeh o nejakej loďke na jazere a začal by takto: na počiatku bolo jazero a potom tam priniesli jednu bielu loďku… Nikto rozumný by nepochopil slová „na počiatku bolo jazero,“ že jazero vzniklo práve v ten deň keď sa udial príbeh s loďkou. Takto nikto z rozumných ľudí nemôže chápať slová Evanjelistu „na počiatku bolo Slovo“ akoby na počiatku udalosti stvorenia sveta vzniklo Slovo Božie z Boha. Tak, ako jazero existovalo tisíce rokov pred udalosťou s loďkou na ňom, tak aj Slovo Božie existovalo celú večnosť pred počiatkom stvoriteľského diela.
Ó, Synu Boží, súvečný Otcovi a Duchovi, osvieť nás a spas nás. Tebe je sláva a vďaka na veky. Amiň.
Sv. Nikolaj Srbský (Velimirovič),
z knihy Ochridský prológ
[1] Spolu večného Syna. Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý sú všetci rovnako veční.