Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav sa v nedeľu 17. mája 2026 zúčastnil na slávnostnej svätej liturgii v Patriarchálnej katedrále Najsvätejšej Trojice v Tbilisi. Bohoslužba sa konala pri príležitosti Dňa svätosti rodiny a úcty k rodičom, ktorý si v Gruzínsku každoročne pripomínajú 17. mája.
V tento deň sa v Tbilisi a vo väčších mestách Gruzínska konali slávnostné sprievody. V Tbilisi sa duchovní a veriaci zhromaždili v chráme sv. Georgia v Kašveti a následne sa vydali k Patriarchálnej katedrále Najsvätejšej Trojice, kde slúžil arcibiskup mcchetský a tbiliský, metropolita bičvintský a cchumsko-abcházsky, katolikos-patriarcha celého Gruzínska Jeho Svätosť a Blaženosť Šio III. prvú slávnostnú liturgiu ako patriarcha.
Na svätej liturgii sa zúčastnili delegácie viacerých miestnych pravoslávnych Cirkví, duchovenstvo a veriaci Gruzínskej pravoslávnej cirkvi, ako aj najvyšší predstavitelia Gruzínska – prezident Gruzínska, predseda vlády a predseda parlamentu.
V závere svätej liturgie vystúpili so svojimi príhovormi katolikos-patriarcha Šio, metropolita Rastislav, predstavitelia Konštantínopolského, Alexandrijského, Antiochijského a Jeruzalemského patriarchátu, ako aj najvyšší predstavitelia Gruzínska. Program následne pokračoval stretnutím s veriacimi pred Patriarchálnou katedrálou Najsvätejšej Trojice a príhovorom gruzínskeho patriarchu Šia III. k ľudu, po ktorom nasledovala krátka doxológia.
V nedeľu poobede delegácie Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku a Poľskej pravoslávnej cirkvi navštívili Sionskú katedrálu, kde zotrvali v modlitbe za odpočinutie duše patriarchu Iliju II. pri jeho hrobe. Následne obe delegácie absolvovali exkurziu po okolitých pamätihodnostiach a večer sa zúčastnili na spoločnej oficiálnej recepcii.
V pondelok 18. mája 2026 delegácie miestnych pravoslávnych Cirkví po stretnutí s prezidentom Gruzínska Michailom Kavelašvilim navštívili v meste Mccheta starobylé sídlo gruzínskych patriarchov – chrám Sveticchoveli a následne sa v monastieri sv. Niny v Samtavro poklonili ostatkom svätého starca Gabriela (Urgebadze).
Príhovor Jeho Svätosti a Blaženosti Šia, arcibiskupa mcchetského a tbiliského, metropolitu bičvintského a cchumsko-abcházskeho, katolikosa-patriarchu celého Gruzínska na záver svätej liturgie
Vaša Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska,
pán prezident, pán predseda vlády, pán predseda parlamentu,
pán primátor hlavného mesta,
vysokopreosvietení archijereji,
ctihodní a vážení otcovia, matky,
v Christovi milovaní bratia a sestry,
drahí hostia,
„Hľa, aké dobré a aké milé je, keď bratia žijú pospolu,“ spieva Pánovi svätý kráľ a žalmista Dávid, a aj my sme sa dnes zišli tu, v chráme Najsvätejšej Trojice, práve v tejto bratskej jednote a láske, aby sme v pokoji a vďačnosti oslavovali nanajvýš milosrdného Pána.
S osobitnou láskou vítam predstaviteľov miestnych pravoslávnych Cirkví. Srdečne vám ďakujem, že ste prišli v tento významný deň. Vaša prítomnosť, modlitba a spolupatričnosť sú svedectvom duchovnej jednoty našich Cirkví a lásky v Christovi. Veríme, že práve touto jednotou a plnosťou sa upevní naša viera aj jednota našich Cirkví.
Stojac dnes pred vami, s pokorou a bázňou ešte raz vzdávam vďaku nanajvýš milosrdnému Pánovi za veľkú česť katolikosa-patriarchu. Na jednej strane si, prirodzene, uvedomujem veľkosť tohto povolania a ťarchu kríža. Na druhej strane cítim svoju ľudskú nepatrnosť a slabosť. Preto mi vaša modlitebná spolupatričnosť v tejto veľmi zodpovednej chvíli dodáva ešte väčšiu duchovnú pevnosť a podporu.
Osobitnú vďaku chcem vyjadriť gruzínskemu ľudu, našim duchovným deťom, nášmu duchovenstvu, mníchom a mníškam za modlitby, spolupatričnosť a lásku, ktoré nám v týchto dňoch tak pomáhali a povzbudzovali nás, dodávali nám silu a pevnosť.
Uplynulo takmer dvetisíc rokov odvtedy, čo sa svätý apoštol Andrej Prvopovolaný s modlitebným požehnaním Presvätej Bohorodičky vydal do Gruzínska ohlasovať Christovu vieru. Národ, ktorý vlastní Pánovo rúcho, otvoril dvere svojho srdca živému slovu Spasiteľa a prostredníctvom kázania svätých apoštolov – Andreja Prvopovolaného a Šimona Kananitského – sa už v prvom storočí mohol zúčastniť na Christovom svetle. Neskôr, vďaka dielu apoštolom rovnej panny Nino, si navždy uchoval vo svojom srdci vieru v Spasiteľa ako neoddeliteľnú súčasť života gruzínskeho národa a ako hlavný základ jeho svojbytnosti, duchovného a štátneho vedomia.
Tento rok je výnimočný aj tým, že v Gruzínsku slávime 1700. výročie vyhlásenia kresťanstva za štátne náboženstvo. Drahí hostia, rád by som využil túto príležitosť a pozval vás v blízkej budúcnosti na podujatia spojené s týmto výročím, aby sme túto významnú historickú udalosť oslávili v jednote v Christovi.
Symbolické je aj to, že dnes naša Cirkev a národ slávia Deň svätosti rodiny a úcty k rodičom, ktorý svojho času ustanovil zosnulý katolikos-patriarcha Gruzínska Ilija II. Viete, aký veľký význam prikladal ochrane mravných hodnôt. Tento rok sa s týmto dňom stretávame po prvý raz bez neho, no slávením tohto sviatku ďalej žije jeho veľké duchovné dedičstvo – láska, jednota a úcta k svätosti rodiny, ktorú počas celého svojho pôsobenia upevňoval v národe. Prirodzene, pokračovať bude aj tradícia všeobecných krstov, ktorú zaviedol a ktorá sa stala podporou demografického rozvoja a duchovného upevnenia nášho národa.
Kresťanské učenie označuje rodinu za „malú cirkev“, za duchovný priestor, kde – ak si požičiam slová svätého Jána Zlatoústeho – prebýva Pán a kde rastieme v duchovnosti prostredníctvom obety, lásky a vzájomnej modlitby. Práve takéto „malé cirkvi“ vytvárajú spoločnosť zjednotenú Božou milosťou. Drahí hostia, v takýto deň, vďaka vášmu príchodu sem, osobitne cítime a vidíme, ako viera v Christa a láska zjednocujú rôzne národy a miestne Cirkvi do jednej veľkej kresťanskej rodiny, založenej na mravných a duchovných hodnotách živených Pánovým slovom.
Dnes, vo svete plnom súčasných výziev, má pravoslávna Cirkev mimoriadne dôležité poslanie. Ako orientačný bod a základ mravných hodnôt, ako zjednocovateľka národa, upevňuje v ľude kresťanské hodnoty. Preto je nevyhnutné, aby sme sa Cirkev aj štát spoločne starali o dôstojnú výchovu budúcej generácie, o ochranu svätosti rodiny a lásky. Všetci si musíme uvedomiť, že rodina nie je iba súkromným priestorom, ale základom národnej identity. Práve pevnosť rodiny podmieňuje silný a jednotný štát.
Keď hovoríme o rodine, musíme si nevyhnutne spomenúť aj na naše duchovné deti žijúce za hranicami Gruzínska a poďakovať vám, drahí hostia, predstavitelia miestnych pravoslávnych Cirkví, za starostlivosť o našich krajanov, za duchovnú útechu, ktorú Gruzínci v zahraničí nachádzajú medzi múrmi vašich chrámov, a za zmierňovanie veľkej bolesti, ktorú spôsobuje život ďaleko od vlasti.
Vďaka Bohu a každému z vás, ktorí ste tu prítomní, že dnešným zhromaždením, jednotou a láskou pokračujeme v službe Cirkvi a národu.
Nech sú naše srdcia vždy spojené „zväzkom lásky“ jeden k druhému, aby sa na nás naplnili slová Pána Iisusa Christa: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému“. Amen!
Príhovor Jeho Blaženosti arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska Rastislava po svätej liturgii
Vaša Svätosť a Blaženosť, milovaný v Christu brat, vladyka Šio,
s veľkou duchovnou radosťou a hlbokou úctou Vám v mene plnosti Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku srdečne blahoželám pri príležitosti Vášho ujatia sa služby katolikosa – patriarchu Gruzínskej pravoslávnej cirkvi.
Vaše zvolenie za patriarchu je nepochybným prejavom Božej prozreteľnosti a zároveň výzvou zodpovedne niesť kríž služby predstaviteľa miestnej Pravoslávnej cirkvi pre dobro zvereného Božieho ľudu, pamätajúc na slová apoštola Pavla: „Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev“ (Sk 20, 28).
Gruzínsky národ v priebehu mnohých storočí vydáva úprimné svedectvo o svojej kresťanskej viere, vernosti Christovi a oddanosti Jeho svätej Cirkvi uprostred mnohých skúšok a utrpení. Jeho dejiny sú skropené krvou mučeníkov, utvárané modlitbami a duchovným zápasom mníchov, múdrosťou svätých a pevnosťou tých, ktorí si zachovali svoju vieru aj napriek mnohým prenasledovaniam. Dnes na tento požehnaný odkaz dejín gruzínskeho národa, majúc na zreteli aj výzvy súčasnosti, nadväzujete Vy, Vaša Svätosť.
Modlím sa a z celého srdca Vám prajem, aby Vám dobrotivý Hospodin daroval silu, pokoj, duchovnú múdrosť a dlhé roky života v pevnom zdraví, aby ste mohli vytrvalo a trpezlivo viesť Vám zverený ľud cestou Evanjelia – Bohom odkázanej lásky, jednoty a spásy. Nech Vás vo Vašej službe katolikosa – patriarchu celého Gruzínska posilňuje príhovor Presvätej Bohorodičky, svätého veľkomučeníka Juraja, svätej apoštolom rovnej Niny, prepodobného Šia Mgvimského i všetkých ostatných svätých požehnanej gruzínskej zeme.
Pevne verím, že bratské vzťahy medzi našimi miestnymi pravoslávnymi Cirkvami sa budú aj Vaším pričinením naďalej rozvíjať v duchu vzájomnej úcty a spolupráce vo svete, ktorý tak veľmi potrebuje Christovo slovo, ktoré zjavuje pravdu a prináša pokoj a porozumenie medzi ľuďmi.
Na mnoho dobrých rokov, Vaša Svätosť! Mravalžamier!
Príhovor Jeho Svätosti a Blaženosti Šia, arcibiskupa mcchetského a tbiliského, metropolitu bičvintského a cchumsko-abcházskeho, katolikosa-patriarchu celého Gruzínska pred Patriarchálnou katedrálou Najsvätejšej Trojice
V mene Otca i Syna i Svätého Ducha!
Christos vstal z mŕtvych!
Vaša Blaženosť, drahí bratia a sestry!
Dnes slávime Deň svätosti rodiny. Našimi hosťami sú hierarchovia z miestnych pravoslávnych Cirkví sveta a všetci spoločne stelesňujeme jednu veľkú rodinu Pána Iisusa Christa. Blahoželám vám k tomuto dňu!
Dnes odznelo mnoho slov o význame rodiny. S vďačnosťou, prirodzene, spomíname na katolikosa-patriarchu celého Gruzínska Iliju II., ktorý tento deň ustanovil, ako aj na ním založené všeobecné krsty, ktoré tak výrazne prispeli k zlepšeniu demografickej situácie v našej krajine a k ochrane rodinných hodnôt. Ako som uviedol vo svojom dnešnom príhovore, táto tradícia všeobecných krstov bude určite pokračovať.
Viete, že rodinný život bol ustanovený Bohom ako forma ľudskej existencie a života. Prečo Boh dal človeku rodinný život? Dal mu ho preto, aby rodina priviedla človeka do nebeského Kráľovstva, pretože rodina je veľkou školou lásky, v ktorej sa človek učí hlavnej vlastnosti potrebnej na spásu duše – obetavej láske. Človek sa jej učí a osvojuje si ju nie iba ako cit či emóciu, ale predovšetkým ako duchovnú vlastnosť, pretože evanjeliová, kresťanská láska je v prvom rade vlastnosťou, až potom citom a emóciou.
Mnohí ľudia tento rozdiel nechápu. Keď napríklad voči nepriateľovi alebo neprajníkovi nepociťujú vrúcne city, myslia si, že nemajú lásku, pretože nepoznajú tento rozdiel: že kresťanská láska predovšetkým znamená duchovnú vlastnosť.
Dá sa povedať, že človek už od detstva môže prísť k Bohu iba v normálnej, dobrej, kresťanskej rodine, kde sa, opakujem, učí týmto vlastnostiam. Človek vidí, ako sa otec správa k matke, matka k otcovi, aký je vzťah medzi rodičmi, a postupne sa učí tejto obetavej láske.
Samozrejme, v mladíckom veku nemôžeme od človeka túto vlastnosť vyžadovať, ale časom prechádza touto školou – školou trpezlivosti, pokory, ústupčivosti, veľkodušnosti, šľachetnosti a odvahy – v takejto šťastnej rodine, a nadobúda túto hlavnú vlastnosť.
Ak však v rodine pôsobí ťažký hriech, napríklad taký, akým je interrupcia, potom, prirodzene, na takomto základe nemožno vybudovať nijaké šťastie a takáto rodina je odsúdená na zánik, pretože ako vieme z Biblie: „Krv zabitých volá k Bohu po odplate“; a naopak, tam, kde sa raz za dva či tri roky narodí dieťa, tento Bohom zoslaný anjel, tam je šťastie, pretože svojou existenciou zohrieva všetko okolo seba, osvetľuje to a šíri milosť. Ako vieme od mnohodetných rodín a rodičov, najťažšie je to spočiatku, pri prvých troch deťoch; vtedy je ťažkostí viac, neskôr ich výrazne ubúda a výchova a vedenie mnohodetnej rodiny je jednoduchšie.
Drahí bratia a sestry, ak sa nad tým všetkým nezamyslíme, ak nenapravíme našu demografickú situáciu, ak sa nepostaráme o posilnenie, záchranu a zachovanie rodiny, hrozí nám reálne nebezpečenstvo, že sa v našej prekrásnej krajine, krásnej ako raj, spolu s nami usadia iné národy, ktoré milujú deti, nezbavujú sa svojich potomkov a chránia svoje náboženstvo. Preto sa dobre rozmnožujú. Nech nás Boh chráni, prirodzene, ale ak budeme takto pokračovať, toto nebezpečenstvo je reálne – že početne prevýšia Gruzíncov.
Preto nech nám Pán dá milosť, aby sme sa starali, pracovali a usilovali o záchranu rodiny, o ochranu rodinných hodnôt, aby sme mali takú legislatívu, ktorá bude chrániť rodinu a náš ľud pred škodlivými genderovými teóriami a ideológiami. Nemáme sa tejto legislatívy vzdať, ako nás niektorí vyzývajú, ale naopak, máme tento smer ochrany a zachovania rodiny posilniť a upevniť. To je zárukou záchrany našej krajiny, jej rozmnoženia a Božieho milosrdenstva.
Ešte raz vám blahoželám, drahí bratia a sestry, k dnešnému dňu – Dňu svätosti rodiny! Nech Boh požehná naše rodiny, nech Boh rozmnoží naše rodiny! Nech Boh požehná, zjednotí, posilní a zachráni celé Gruzínsko. Amen!
Christós vstal z mŕtvych!
Príhovor Jeho Blaženosti arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska Rastislava na slávnostnej recepcii
Vaša Svätosť a Blaženosť, drahý vladyka Šio,
vážený pán prezident, vážený pán premiér, vzácni hostia!
Veľký básnik gruzínskeho národa Šota Rustaveli povedal: „Čo si privlastníš, to stratíš; čo daruješ, to sa ti naspäť vráti.“ Blažene zosnulý predchodca Vašej Svätosti patriarcha Ilija to vedel a štedro rozdával svoju lásku zverenému stádu. Svedectvom toho boli zástupy veriacich, ktorí sa modlili pri jeho hrobe.
Dnes sme všetci mohli vidieť veľkú radosť veriacich Gruzínskej pravoslávnej cirkvi pri príležitosti Vášho zvolenia a uvedenia na stolec katolikosa-patriarchu. Gruzínsky národ cíti a chápe, že láska predstaveného a otca sa nikam nestratila – vo Vašej osobe má svoje pokračovanie.
Zdieľame spolu s Vami túto duchovnú radosť, pretože odráža nielen bratskú lásku, s ktorou Vy, Vaša Svätosť, nás všetkých prijímate, ale zároveň nám opätovne pripomína dejiny a bohatstvo tradícií bohumilého Sakartvela.
Chcem opätovne vyjadriť úctu Vašej Svätosti a zaželať Vám Božiu pomoc a posilnenie vo Vašej nadchádzajúcej práci a službe.
Na mnoho dobrých rokov, Vaša Svätosť! Mravalžamier!
Zdroj – text, foto
Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove
Tlačový odbor Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku