Pondelok, 11.3.2019.
Pravoslávni kresťania dnes vstúpili do Veľkého pôstu. Je to veľmi špecifické obdobie v cirkevnom roku pre každého kresťana nielen z duchovného, ale aj liturgického hľadiska. Jeho dôležitosť dokazuje aj to, že štyri nedele pred jeho začiatkom sa v chrámoch čítajú Evanjeliá, ktoré nás majú na Veľký pôst duchovne pripraviť. Najprv je to nedeľa mýtnika a farizeja, ktorá v nás má vyvolať pokánie zo svojich hriechov, potom je to nedeľa o márnotratnom synovi, kde sa aj my ako zblúdilí synovia vraciame k svojmu milujúcemu nebeskému Otcovi. Ďalej sa číta Evanjelium o Poslednom súde, aby sme si uvedomili, že tento svet sa raz skončí a my budeme musieť predstúpiť pred Spasiteľa ako Sudcu a zodpovedať sa zo svojich hriechov. Táto nedeľa bola zároveň poslednou, kedy sa mohlo jesť mäso a napokon prišiel včerajší deň, tzv. syropustná nedeľa nazývaná aj nedeľou odpúšťania či Adamovým vyhnaním z Raja. Novodobý svätec Justín Srbský (Popovič) hovorí: „V túto nedeľu si aj ryby vo vode a vtáky v lese odpúšťajú a skláňajú sa pred sebou.“
Slovo pôst vo svojej podstate znamená nič nejedenie, to je ideál, ale kvôli našej hriešnosti a nedokonalosti sa dnes obmedzil na nejedenie určitých druhov jedál – mäsa, mlieka, vajec, syra počas celého jeho trvania. Vo Veľkom pôste sa aj ryby môžu jesť len na dva veľké sviatky a strava s olejom len cez víkendy. Vzorom v pôste je nám predovšetkým náš Božský Spasiteľ Isus Christos, ktorý sa pred začiatkom verejného účinkovania postil 40 dní a nocí na púšti tým, že nič nejedol a diabol ho počas toho pokúšal. Naše bohoslužobné texty nás v pôste povzbudzujú aj osobou proroka Mojžiša Bohovidcu, lebo on vďaka pôstu videl na hore Sinaj Boha a, naopak, Adam bol kvôli zjedeniu zakázaného ovocia – porušeniu pôstu – vyhnaný z Raja. Liturgické texty týchto dní tiež hovoria o pôste ako o „čase duchovných podvihov, víťazstve nad démonmi, o zdržanlivosti, ktorá je zbraňou na všetko, je to okrasa anjelov, smelosť k Bohu…“ Okrem veľmi dôležitej zdržanlivosti od jedál však v pôste netreba zabúdať ani na modlitbu a tá je v pravoslávnych chrámoch teraz naozaj veľmi bohatá. Bohoslužby sú zdĺhavejšie, plné pokánia, klaňania sa, čítania žalmov a sú značne zmenené. Slúžia sa aj špecifické bohoslužby typické len pre Veľký pôst, ako je napr. Liturgia vopred posvätených Darov, Kánon sv. Andreja Krétskeho a ďalšie. Celým Veľkým pôstom nás na každej bohoslužbe bude sprevádzať kajúcna modlitba sv. Efréma Sýrskeho s poklonami.
Nakoľko je pôst veľmi prospešný aj zo zdravotného hľadiska, mnohí naši veriaci sa už veľmi tešia, že po fašiangovom čase radovania a jedenia čohokoľvek konečne prichádza obdobie ticha, zdržanlivosti, modlitby a sústredenia sa na svoje spasenie. Tu môžeme pritiahnuť uzdu svojmu telu, skrotiť vášne a urobiť niečo pozitívne aj pre svoju dušu. Je to síce veľmi ťažké, ale prekrásne obdobie roka.