Vozdviženije (Pozdvihnutie) čestného Kríža

Vozdviženije (Pozdvihnutie) čestného Kríža (14./27.9.)

V tento deň sa oslavujú dve udalosti súvisiace s čestným Krížom: prvou je nájdenie čestného Kríža na Golgote a druhou, vrátenie čestného Kríža z Perzie späť do Jeruzalema. Keď sv. cisárovná Helena putovala po Svätej zemi, zaumienila si, že bude hľadať čestný Christov Kríž. Nejaký židovský starec, menom Júda, jediný poznal miesto, kde sa Kríž nachádza. Prinútený cisárovnou jej povedal, že Kríž je zakopaný pod Afroditinym chrámom, ktorý na Golgote postavil cisár Adrián. Cisárovná nariadila, aby ten pohanský chrám zbúrali a keď začali kopať do hĺbky, našli tri kríže. Kým bola cisárovná na pochybách ako rozpoznať Christov Kríž, prechádzal okolo toho miesta smútočný sprievod. Vtedy patriarcha Makarij riekol, aby na mŕtveho položili postupne všetky kríže. Keď položili prvý a druhý kríž, mŕtvy zostal nehybne ležať, ale keď naň položili tretí Kríž, mŕtvy ožil. Podľa toho zistili, že je to čestný a životodarný Christov Kríž. Položili ho potom aj na jednu chorú ženu, ktorá ozdravela. Vtedy patriarcha pozdvihol Kríž, aby ho videl všetok ľud a ten so slzami spieval: „Hospodi pomiluj!“[1] Cisárovná Helena dala zhotoviť truhlu zo striebra a položila do nej čestný Kríž. Neskôr kráľ Chozroj, ktorý ovládol Jeruzalem, odviedol mnoho ľudí do zajatia a odniesol do Perzie aj Hospodinov Kríž, ktorý tu zostal 14

rokov. V roku 628 grécky cisár Herakleos porazil Chozroja a so slávou vrátil Kríž do Jeruzalema. Cisár Herakleos vojdúc do mesta, niesol Kríž na svojich pleciach. Avšak odrazu cisár zastal a nemohol urobiť ani krok. Patriarcha Zachariáš videl anjela, ktorý cisárovi bránil pokračovať niesť Kríž v prepychovom cisárskom oblečení po ceste, po ktorej šiel Hospodin bosý a ponížený. O tomto videní patriarcha povedal cisárovi. Tak sa cisár zobliekol a v biednych šatách a bosý zobral Kríž, vyniesol ho na Golgotu a uložil v chráme Zmŕtvychvstania na radosť a útechu celého kresťanského sveta.

 

Spas, Bože, svojich ľudí,

spas Hospodine,

nech Tvoj Kríž nás posväcuje,

životom vedie!

Kríž je sila a znamenie,

kríž je spasenie.

Spas Bože patriarchov

i  vladykov zbor,

daj im silu, by slúžili

ľudu ako vzor!

Kríž je sila a znamenie,

kríž je spasenie.

 Spas Bože všetkých ľudí,

čo štát spravujú,

nech sa oni jak kresťania,

vždycky správajú.

Kríž je sila a znamenie,

kríž je spasenie.

Spas Bože celý národ,

čo k Tebe sa modlí,

nech ho nikdy nezlákajú

nijaké modly!

Kríž je sila a znamenie,

kríž je spasenie.

 

ÚVAHA

Tak, ako sa zapaľuje svieč

ka od sviečky, tak aj dobrý skutok od dobrého skutku. Nejaký patricij chcel podarovať do chrámu zlatý kríž. Zavolal mladého a šikovného zlatníka, dal mu veľa zlata presnej váhy a rozkázal, aby vyrobil kríž, aký si želá. Chudobný majster vidiac akú obeť činí patricij kvôli svojej duši, zahorel srdcom k Bohu a rozhodol sa dodať k tomu množstvu patricijovho zlata aj svojich desať zlatiek. Keď bol kríž hotový, patricij ho zvážil a zistil, že je oproti zlatu, čo mládencovi dal na výrobu, ťažší. Hneď začal chlapca obviňovať ako zlodeja, podozrievajúc ho, že zatajil časť jeho zlata a namiesto neho vložil do kríža iný, ťažší kov. Keď chlapec videl zákazníka nahnevaného, vyznal mu svoj skutok. „Priložil som aj ja zo svojho zlata, ako vdova svoje dve lepty, aby som získal s tebou odmenu od Christa.“ Keď to patricij počul, zmäklo mu srdce a povedal čestnému mládencovi: „Oddnes ťa prijímam za svojho syna a dediča celého môjho majetku.“

 

Sv. Nikolaj Velimirovič, Ochridský prológ

[1]  Z csl.: „Hospodine zmiluj sa.“