Blahozvestovanie (csl. Blahoviščenije). Keď sa Presvätej Deve naplnilo jedenásť rokov prebývania a slúženia pri jeruzalemskom chráme a štrnásť rokov od jej narodenia – teda keď vstúpila do pätnásteho roku života, oznámili jej kňazi, že podľa zákona už viac nemôže ostať pri chráme, ale je potrebné, aby sa zasnúbila a vstúpila do manželstva. No akým veľkým prekvapením pre všetkých kňazov bola odpoveď Presvätej Devy, že Ona sa zasvätila Bohu a chce ostať pannou do smrti, nevstupujúc s nikým do manželstva. Vtedy podľa Prozreteľnosti a vnuknutia Božieho, veľkňaz Zachariáš, otec Predchodcu, dohodnúc sa s ostatnými kňazmi, zhromaždil dvanásť mužov bez žien z rodu Dávidovho, aby jednému z nich zverili Devu Máriu na ochranu jej panenstva a starostlivosti o ňu. Zasnúbili ju so starým Jozefom z Nazaretu, ktorý bol aj jej príbuzným. V jeho dome pokračovala Presvätá Deva v takom istom živote, ako v chráme Šalamúnovom, tráviac čas čítaním Svätého Písma, v modlitbách, rozjímaním o Bohu, pôste a ručných prácach. Z príbytku takmer nikdy nevychádzala, ani sa nezaoberala svetskými vecami a udalosťami. Všeobecne sa s málokým rozprávala, a nikdy bez osobitej potreby. V dome najviac prebývala s dvomi Jozefovými dcérami. No keď nadišiel čas predpovedaný prorokom Danielom a keď Boh uznal za vhodné naplniť Svoje prisľúbenie dané vyhnanému Adamovi a prorokom, zjavil sa veľký archanjel Gabriel v izbe Presvätej Devy, a to, ako píšu niektorí posvätení spisovatelia, v okamihu, keď Ona práve držala otvorenú knihu proroka Izaiáša a rozmýšľala o jeho veľkom proroctve: „Hľa, Deva počne a porodí syna!“ Zjavil sa jej Gabriel v archanjelskej žiare a povedal jej: „Radujsja Blahodatnaja, Hospoď s Toboju!“ A ostatné po poriadku, ako sa píše v Evanjeliu božieho Lukáša. S touto archanjelskou blahou zvesťou a so zostúpením Svätého Ducha na Prečistú Devu sa začína spása ľudí a obnova stvorenia. Históriu Nového Zákona otvoril archanjel Gabriel slovami: „Radujsja,“ oznamujúc týmto, že Nový Zákon značí radosť pre ľudí i celé stvorenstvo. Preto sa aj Blahozvestovanie považuje za veľký a radostný sviatok. Sväté mučenice Pelagia, Teodosia a Dula. Tieto tri sväté ženy trpeli za Hospodina. Pelagia i Teodosia po väznení a mučení boli spoločne sťaté mečom. A svätá Dula, ktorá bola slúžkou, trpela sama a zomrela v meste Nikomídia. Tri biele ruže, poliate mučeníckou krvou, presadil Boh do Svojej nebeskej záhrady.
Ó, zázračná zvesť: raduj sa Prečistá,
Ty rodila si Christa!
Ó, radostná zvesť: raduj sa Bohorodička,
Ty rajská Hrdlička!
Raduj sa Mária, raduj sa Blahodatná,
Ty si brána Zlatná!
Ó, krík žiariaci, nezhárajúci,
novú svetlosť nám dávajúci!
Gabriel slová skladá, sám sa radujúc,
blahú zvesť zvestujúc!
Blahú zvesť zvestuje, celé nebo čuje,
Tvoja duša v bázni sa chveje!
V chráme si slúžila: Bohu sa oddala,
chrámom si sa stala!
Raduj sa prečistá, nebeská nevesta,
Ty si Cársky prestol!
Ó, raduj sa Krotká, Krotkého zrodíš,
svet k lepšiemu obrátiš!
Raduj sa poslušná, Boh Ťa vyslyšal,
slávou korunoval!
Ó, raduj sa Slziaca, slzami zmäkčená,
Duchom posvätená!
Ó, raduj sa, Chudobná, no pritom najbohatšia!
Nad všetko bohatstvo nám najdrahšia!
Vypros nám radosť u Tvojho Syna Christa,
ó, Deva Prečistá!
BESEDA
o všemohúcnosti Božieho slova
„… jáko ne iznemóže u Boha vsják hlahól. (…lebo nebude nemožné u Boha žiadne slovo.)“ (Lk 1, 37)
A povedal Boh: „Nech bude svetlo, a bolo svetlo,“ dokiaľ Boh neriekol, svetla nebolo. Ani nikoho, kto by vedel, čo je svetlo, pokiaľ Boh nepovedal a pokiaľ sa svetlo neprejavilo. Takisto, keď Boh riekol, vtedy vznikla voda a suchá zem, hviezdna obloha, rastliny, živočíchy a nakoniec i človek. Pokiaľ Boh nepovedal, nič z toho všetkého nebolo. Nebol nik okrem Boha, kto by vedel, že to všetko môže jestvovať. Silou svojho slova Boh stvoril všetko, čo bolo na zemi i na nebi. Všetko, čo si Boh želá, aby bolo a povie, aby to bolo, to musí byť a je nemožné, aby to nebolo, lebo Božie slovo je neodolateľné a stvoriteľské. Stvorenie sveta je veľký zázrak slova Božieho.
Stvoriac celé stvorenstvo, Boh znovu Svojím slovom určil poriadok a spôsob jeho jestvovania i zaobchádzania s ním a vzťahov medzi nimi. I tento poriadok (systém) a spôsob, ktorý Boh učinil, je veľkým zázrakom slova Božieho.
Jestvuje poriadok a spôsob medzi stvorenstvom, viditeľný a pochopiteľný pre nás ľudí, no jestvuje i poriadok a spôsob neviditeľný a nepochopiteľný. Podľa tohto neviditeľného a nepochopiteľného poriadku a spôsobu, ktorý je tajomstvom vo Svätej Trojici, stávali sa a stávajú sa úkazy (javy), ktoré ľudia nazývajú zázrakmi. Jeden takýto jav je počatie Hospodina Isusa Christa bez muža v útrobách Presvätej Devy Márie. Je to výnimka (mimoriadnosť) vo viditeľnom a pochopiteľnom poriadku a spôsobe, ale nie je to nijaká výnimka (zvláštnosť) pre neviditeľný a nepochopiteľný poriadok a spôsob. To narodenie je skutočne veľký zázrak, možno najväčší, ktorý je nám smrteľníkom odkrytý. No i celý stvorený svet je zázrak, aj celý viditeľný i pochopiteľný poriadok a spôsob je zázrak. Každý tento zázrak sa stal Božím slovom tak isto, ako bol aj Hospodin počatý v panenských útrobách. I toto i tamto bolo učinené silou slova Božieho. Preto archanjel Gabriel aj odpovedá Prečistej na jej otázku: ,,Ako sa to stane?“ (otázka všetkých pokolení) – ,,Pre Boha je všetko možné, čo povie.“
Ó, Hospodine Bože, Stvoriteľu náš, nesmrteľný a nepretržitý Divotvorca, pouč náš um, aby viac nepochyboval, ale aby veril a umúdri náš jazyk, aby sa viac nevypytoval, ale aby Teba oslavoval. Tebe je sláva a chvála na veky. Amiň.
Sv. Nikolaj Velimirovič, z knihy Ochridský prológ
