Svätiteľ Teofan, zatvornik1, vo svete Georgij Vasiľjevič Govorov, sa narodil v roku 1815 v rodine vidieckeho kňaza v Orlovskej gubernii. Chlapec bol vychovávaný v duchu kresťanskej lásky a zbožnosti. Ako osemročný bol prijatý do duchovnej školy, po šiestich rokoch bol ako jeden z najlepších žiakov preložený do Orlovského seminára a neskôr sa stal študentom Kyjevskej duchovnej akadémie. V poslednom roku štúdia na akadémii sa Georgij rozhodol úplne zasvätiť službe Cirkvi v mníšskom stave. V zime roku 1841 prijal mníšstvo s menom Teofan a v lete toho istého roku bol vysvätený za kňaza.
Začalo sa obdobie jeho pôsobenia na pedagogickom a výchovnom poli. Najprv sa stal rektorom Kyjevsko-sofijskej duchovnej školy, potom inšpektorom Novgorodského seminára a po troch rokoch bol preložený na Petrohradskú duchovnú akadémiu na katedru morálneho a pastierskeho bohoslovia.
V roku 1847 bol vymenovaný za člena Ruskej duchovnej misie v Jeruzaleme. Šesťročný pobyt na Východe mal pre neho veľký duchovný a mravný význam. Neúnavne študoval dedičstvo dávnych svätých Otcov, oboznamoval sa so životmi starých askétov, s pravidlami dávnych východných monastierov (kláštorov) a so Svätou Horou Atos. Počas Krymskej vojny v roku 1854 však boli všetci členovia Ruskej duchovnej misie odvolaní do Ruska. Za svoje práce v Jeruzaleme bol jeromních (kňaz a zároveň mních) Teofan povýšený do hodnosti archimandritu2. Po návrate z Východu sa archimandrita Teofan stal rektorom Oloneckého duchovného seminára a zároveň sa venoval rozsiahlej kazateľskej činnosti.
Svätý Teofan. Zdroj: tvereparhia.ru
Päťdesiate roky 19. storočia boli obdobím grécko-bulharského sporu a archimandrita Teofan odcestoval do Konštantínopola ako predstavený ruského veľvyslaneckého chrámu, aby preskúmal príčiny tohto protivenstva. Svätá Božia prozreteľnosť chcela povýšiť archimandritu Teofana do hodnosti biskupa Tambovského a Šackého. Jeho biskupská služba trvala iba štyri roky, no za ten čas sa stihol zblížiť so svojou pastvou a získať si všeobecnú lásku.
Keďže jeho srdce túžilo po pustovníckom živote, v roku 1866 podal biskup Teofan prosbu o uvoľnenie z katedry eparchie. Presťahoval sa do obľúbenej Vyšenskej pustovne a začal viesť život v samote. Zriadil si malý domový chrám, v ktorom sám slúžil Božskú liturgiu. Okrem modlitby venoval veľa času čítaniu a teologickým prácam.
Svätý Teofan vo svojej mníšskej izbe. Kresba L. A. Voronovej
Svätiteľ Teofan pokojne zosnul 6. januára 1894, na sviatok Bohozjavenia. Pohrebná služba za zosnulého biskupa bola vykonaná 11. januára biskupom Tambovským Jeronimom Ekzempliarským za veľkej účasti duchovenstva a ľudu. Pochovaný bol v Kazanskom sobore Vyšenskej pustovne, vo Vladimírskom bočnom chráme.
Ostatky svätiteľa boli nájdené v roku 1953 na území Šackej psychiatrickej nemocnice, ktorá sa nachádzala v budovách Vyšenského monastiera. Podľa spomienok predstaveného chrámu prepodobného Sergeja Radonežského v dedine Emmanuilovka, protojereja Georgija Glazunova, sa v Kazanskom chráme, kde bol svätiteľ Teofan pochovaný, nachádzal nemocničný sklad. Tam, prakticky v hromade odpadu, bola objavená rakva, v ktorej spočívali ostatky svätiteľa, ako aj jeho Evanjelium. Zo zničeného chrámu boli ostatky svätiteľa Teofana najprv prenesené do domu protojereja Georgija Glazunova a potom tajne prevezené do Trojicko-sergijevskej lavry, kde sa až do roku 1988 nachádzali v podzemí Uspenského chrámu.
Na Miestnom sneme Ruskej pravoslávnej cirkvi v roku 1988 bol Teofan Zatvornik kanonizovaný. Po kanonizácii boli jeho čestné ostatky prenesené do chrámu prepodobného Sergeja Radonežského v dedine Emmanuilovka, neďaleko Vyšenského monastiera, a 29. júna 2002 boli sprievodom prenesené z Emmanuilovky do Svätouspenského chrámu Vyšenského ženského monastiera. Slávnosť viedol predstavený Ruskej pravoslávnej cirkvi, patriarcha moskovský a celej Rusi Alexij II.
Ostatky svätého Teofana. Zdroj: svtheofan.ru
Poučenia
Nehovorte: „Nemôžem.“ Toto slovo nie je kresťanské. Kresťanské slovo je: „Všetko môžem.“ Nie však sám od seba, ale v Hospodinovi, ktorý nás posilňuje.
S jedným Evanjeliom alebo Novým zákonom možno prežiť celú večnosť — a stále ho čítať. Prečítaj ho aj stokrát, a predsa v ňom vždy zostane niečo nedočítané.
Keď sa modlíme k Bohu, je lepšie nepredstavovať si Ho nijakým spôsobom, ale iba veriť, že On existuje, že je blízko a všetko vidí a počuje.
Hlavné rozpoloženie modlitby nech je kajúcne, lebo všetci mnoho hrešíme.
Nemyslite si, že možno ponechať voľnosť myšlienkam, citom, slovám a pohybom. Všetko treba držať na uzde a ovládať seba samého.
Boj sa zostať bez akéhokoľvek duchovného vedenia. Hľadaj ho ako prvé.
Mnoho príbytkov je pripravených v nebi, no všetky sú príbytkami tých, ktorí trpeli a znášali zármutok.
Boh ustanovil muža za ochrancu ženy. A neraz jej on sám, hoci si to ani neuvedomuje, dáva také povolenia alebo zákazy, aké mu vnuká Boh.
Nedbanlivosť o deti je najväčším zo všetkých hriechov. Je to krajný stupeň bezbožnosti.
Veľmi blahodarný vplyv má na deti časté navštevovanie chrámu, požehnanie kňaza, prikladanie k svätému krížu a Evanjeliu, takisto privádzanie ich k ikonám, prežehnávanie ich znamením kríža, kropenie svätenou vodou, prežehnávanie kolísky, pokrmu a všetkého, čo sa dotýka detí — a vôbec všetko cirkevné podivuhodným spôsobom podnecuje a živí blahodatný život dieťaťa a vždy je najbezpečnejšou a nepreniknuteľnou ochranou pred útokmi neviditeľných temných síl.
Zdržanlivosť od vášní je lepšia než všetky lieky.
Pamätaj, že keď hovoríš, stvoríš slovo, ktoré nikdy nezomrie, ale bude žiť až do Strašného súdu. Postaví sa pred teba a buď ťa ospravedlní, alebo zatratí.
Kto vám povedal, že je ťažké spasiť sa? Stačí len chcieť a rozhodne sa pustiť do práce — a spása je hotová.
Všade sa možno spasiť a všade možno zahynúť. Prvý anjel medzi anjelmi zahynul. Apoštol medzi apoštolmi, v prítomnosti samotného Hospodina, zahynul. A lotor sa spasil aj na kríži.
Viera je znakom vznešenej a veľkej duše, kým nevera svedčí o duši nerozumnej a nízkej.
1zatvornik – mních, ktorý konal askézu pre svoju spásu v osamote, čiže zatvorený. Je to jeden z druhov pustovníctva. Jeho osobitnou črtou je to, že askét sa neukrýva v ďalekých pustatinách, ale uzatvára sa pred všetkými napríklad v monastieri, na okraji mesta a podobne.
2archimandrit – (gréc.) (pôvodne) predstavený monastiera; najvyššia hodnosť medzi kňazmi-mníchmi.
obitel-minsk.ru
pravoslavie.ru
Tlačový odbor Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku