STANOVISKO K PRENASLEDOVANIU UKRAJINSKEJ PRAVOSLÁVNEJ CIRKVI / STATEMENT ON THE PERSECUTION OF THE UKRAINIAN ORTHODOX CHURCH

Stanovisko k prenasledovaniu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi

V dňoch piateho týždňa tohtoročného Veľkého pôstu, kedy kulminuje duchovné snaženie pravoslávnych kresťanov, kulminuje žiaľ i nespravodlivé a neospravedlniteľné prenasledovanie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi zo strany ukrajinskej štátnej moci. Toto prenasledovanie, ktoré trvá už niekoľko desaťročí a usiluje sa nahradiť kánonickú Cirkev schizmatickými štruktúrami, sa po vypuknutí vojnového konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom výrazne zintenzívnilo a v posledných dňoch nadobúda charakter pokusu o likvidáciu.

Ukrajinská pravoslávna cirkev na čele s Jeho Blaženosťou metropolitom kyjevským a celej Ukrajiny Onufrijom vždy vyhláseniami deklarovala a skutkami dokazovala svoj apolitický a národný charakter. Napriek tomu zostala terčom nespočetných útokov a pokusov o diskreditáciu. Nenávistná kampaň voči predstaviteľom a veriacim Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi vyvrcholila v týchto dňoch nariadením, aby mníšske bratstvo Kyjevsko-Pečerskej Lávry opustilo svoj monastier.

Kedysi sa apoštol Jakub svojich súčasníkov pýtal: „Vari z jedného prameňa vyviera sladká aj horká voda? Môže figovník rodiť olivy alebo vinič figy?“ (Jk 3, 11). S ohľadom na kroky, ktoré štát systematicky podniká voči Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, je namieste otázka: „Vari je v slobodnej a demokratickej spoločnosti prípustné zastrašovanie a prenasledovanie, porušovanie občianskych práv a obmedzovanie náboženskej slobody?“

Súčasná Golgota Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi – prenasledovanie jej duchovenstva a ponižovanie veriacich – nezostanú zabudnuté ani Bohom, ani dejinami. Ľudské slová podpory a spoluúčasti zo strany sesterských pravoslávnych Cirkví nemôžu odstrániť všetky doteraz spôsobené škody, krivdy či rany. Obraciam sa preto k Bohu slovami modlitby z anafory sv. Bazila Veľkého: „Pane, pamätaj na svetské autority a všetkých, čo sú pri moci. Daruj im bezpečný a trvalý mier. Sprav, aby dobre zmýšľali o Tvojej Cirkvi i celom Tvojom ľude, aby sme pod ich spokojnou vládou mohli prežiť tichý a pokojný život vo všetkej zbožnosti a svätosti!“

 

                                                                                                                                                        † Rastislav

                                                                                                                                     arcibiskup prešovský,

                                                                                                                  metropolita českých krajín a Slovenska

 

Statement on the persecution of the Ukrainian Orthodox Church

In the days of the fifth week of this year’s Great Lent, when the spiritual repentance of Orthodox Christians culminates, the unjust and inexcusable persecution of the Ukrainian Orthodox Church by the Ukrainian state power also culminates. This persecution, which has been going on for several decades and has been seeking to replace the canonical Church with schismatic structures, has significantly intensified after the outbreak of the war conflict between Ukraine and Russia, and in recent days is taking on the character of an attempt of liquidation.

The Ukrainian Orthodox Church, under His Beatitude Metropolitan Onufriy of Kyiv and All Ukraine, has always declared and proven its apolitical and national character in the statements. Despite this, it has remained the target of countless attacks and attempts of discreditation. The hate campaign against representatives and faithful of the Ukrainian Orthodox Church has culminated in these days with the act ordering the evacuation of the Kyiv-Pechersk Lavra monastic brotherhood from their monastery.

The Apostle James once asked his contemporaries: «Does both sweet and bitter water flow from the same spring? Can a fig tree bear olives or a grapevine bear figs» (James 3, 11). Regarding the steps systematically taken by the state authorities against the Ukrainian Orthodox Church, the question is appropriate: «Is intimidation and persecution, violation of civil rights and restriction of religious freedom permissible in a free and democratic society?»

The current Golgotha of the Ukrainian Orthodox Church – the persecution of its clergy and the humiliation of the faithful – will not be forgotten by God, nor by history. Human words of support and participation on the part of the sister Orthodox Churches cannot remove all the damage, wrongs and wounds caused so far. Therefore, I turn to God with the words of the prayer from the anaphora of St. Basil the Great: «Lord, remember the civil authorities and those in the government. Grant them a secure and lasting peace; speak good things in their hearts concerning your Church and all your people, so that we, in their tranquillity, may lead a calm and peaceful life in all godliness and sanctity!»

 

                                                                                                                                                 † Rastislav

                                                                                                                               Archbishop of Prešov,

                                                                                                      Metropolitan of the Czech Lands and Slovakia