Slovensko, 6.1.2020. Trinásť dní po západných kresťanoch si dnes za štedrovečerný stôl sadajú aj pravoslávni kresťania, ktorí stále dodržiavajú juliánsky cirkevný kalendár. Na prvý pohľad sa zdá, že pravoslávni oslavujú sviatky Božieho narodenia neskôr ako zvyšok kresťanského sveta. Keď však vezmeme do úvahy fakt, že oni len kontinuálne zachovávajú kalendár, akým sa do roku 1582 riadil celý svet a vtedy umelo preskočil 10 dní histórie ľudstva, zo 4. na 15. októbra 1582 (dnes je už rozdiel 13 dní), výsledkom bude, že nie pravoslávni sú pozadu, ale celý svet slávi Vianoce skôr. Totiž aj keď je dnes podľa gregoriánskeho kalendára 6. januára, podľa juliánskeho je ešte len 24. decembra.
Tento deň je v Pravoslávnej cirkvi posledným dňom 40 dňového pôstu pred Narodením Spasiteľa, ktoré sa slávi už po stáročia 25. decembra, čo podľa súčasného kalendára vychádza na 7. januára. Špecifickosť dňa pred Narodením Christa je okrem strohého pôstu aj v cirkevných obradoch, ktoré sa počas celého dňa vykonávajú. Predpoludním sa čítajú tzv. cárske časy, slúži sa sv. Liturgia Vasiľa Veľkého s večerňou a bohoslužobný deň sa zakončuje slávnostným Veľkým povečerím, ktoré je ozdobené oslavnými piesňami tohto veľkého sviatku. Vrcholom radosti z Božieho narodenia je ranná sv. Liturgia na samotný sviatok 25. decembra (7. januára), po ktorej už veriaci môžu jesť nepôstne pokrmy. V Pravoslávnej cirkvi sa oslavuje Narodenie Christa až tri dni. Na druhý deň si totiž z veľkej úcty k Božej Matke spomíname práve na Zbor Presvätej Bohorodičky, ktorá Spasiteľa porodila, a až na tretí deň máme pamiatku prvého mučeníka za Christa sv. archidiakona Štefana.
Tradície pravoslávnych kresťanov na Slovensku sú úzko späté s rusínskymi zvykmi, lebo práve Rusíni boli tí, ktorí v našom regióne udržali východnú vieru a juliánsky kalendár. V predvečer Narodenia Christovho si rodiny sadajú za štedrovečerný stôl, na ktorom sú prichystané v súlade s cirkevnými ustanoveniami pôstne jedlá bez mäsa, mlieka, vajec a úplne správne by to malo byť aj bez rýb. Po večeri všetci odchádzajú do chrámu na Veľké povečerie, lebo tento sviatok nie je len o stretávaní sa rodiny, ale predovšetkým o Narodení Božieho Syna. K rusínskym tradíciám patrí aj spievanie kolied, hranie Betlehemských hier, priateľské návštevy a šírenie zvesti o Narodení Christa do celého sveta.
Roždestvo (Narodenie) Hospodina Boha a Spasiteľa nášho Isusa Christa. „A keď nastala plnosť času, poslal Boh Syna svojho jednorodeného“ (Gal 4, 4), aby spasil ľudský rod. A tak sa naplnilo deväť mesiacov od blahej zvesti, ktorú oznámil Presvätej Deve archanjel Gabriel v Nazarete, hovoriac: „Raduj sa blahodatná… ajhľa, počneš a porodíš syna“(Lk 1, 18). V tom čase prišlo nariadenie od cisára Augusta, aby bol spísaný všetok ľud v Rímskej ríši. V súlade s týmto nariadením mal každý ísť do svojho mesta a tam sa zapísať. Preto spravodlivý Jozef prišiel s Presvätou Devou do Betlehema, mesta Dávidovho, lebo obaja boli z kráľovského Dávidovho pokolenia. Ale keďže sa do toho malého mestečka zišlo mnoho ľudí kvôli sčítaniu, Jozef a Mária nemohli nájsť nocľah ani v jednom dome, takže sa prichýlili v jednej ovčej jaskyni, kde pastieri zatvárali svoje ovce. V tejto jaskyni, v noci zo soboty na nedeľu 25. decembra, porodila Presvätá Deva Spasiteľa sveta, Hospodina Isusa Christa. A porodiac Ho bez bolesti, ako Ho aj počala bez hriechu od Ducha Svätého a nie od človeka, sama Ho zavinula do ľanových plienok, poklonila sa Mu ako Bohu a položila Ho do jasličiek. Potom prišiel spravodlivý Jozef, aj on sa Mu poklonil ako božskému plodu panenského lona. Vtedy prišli aj pastieri z poľa, nasmerovaní Božím anjelom a poklonili sa Mu ako Mesiášovi a Spasiteľovi. A pastieri počuli množstvo Božích anjelov, ktorí spievali: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, medzi ľuďmi dobrá vôľa“ (Lk 2, 14). V tom čase prišli aj traja mudrci z východu, vedení zázračnou hviezdou, so svojimi darmi: zlatom, tymianom a myrhou, poklonili sa Mu ako Kráľovi nad kráľmi a obdarovali Ho svojimi darmi (Mt 2). Takto prišiel na svet Ten, Ktorého príchod bol predpovedaný prorokmi a narodil sa tak, ako to bolo predpovedané: od Prečistej Devy, v meste Betlehem, z Dávidovho pokolenia podľa tela, v čase, keď už v Jeruzaleme nebolo kráľa z Júdovho pokolenia, ale kraľoval cudzinec Herodes. Po všetkých Svojich predobrazoch a predpovediach, vyslancoch a zvestovateľoch, prorokoch a spravodlivých, mudrcoch a kráľoch, sa nakoniec zjavil On, Hospodár sveta a Kráľ nad kráľmi, aby vykonal dielo ľudského spasenia, ktoré Jeho sluhovia vykonať nemohli. Jemu nech je večná sláva a vďaka. Amiň. (Sv. Nikolaj Velimirovič, z knihy Ochridský prológ)