29. október/11. november 2020

Juliánsky kalendár

Прмчц. Анастасіи Римляныни. Пр. Авраамія. Преп. Аврамія Затворника. Преп. Аврамія Ростовскаго.
1Сол (264) 2, 1-8. Лк (56) 11, 9-13.

Novojuliánsky kalendár

Mč. Miny, Viktora i Vikentija i Stefanidy. Prep. isp. Teodora Studita. Sv. koroľa Stefana Dečanskaho.

1Sol (264) 2, 1-8. Lk (56) 11, 9-13.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Prep. muč. Anastázia Rímska. Narodila sa v Ríme zámožným rodičom a v troch rokoch osirela. Ako sirotu ju zobrali do ženského monastiera neďaleko Ríma, kde bola igumenou istá Sofia, mníška na vysokom stupni dokonalosti. Po 17 rokoch bolo medzi kresťanmi o Anastázii všade navôkol počuť ako o veľkej podvižníčke a medzi pohanmi ako o výnimočnej krásavici. Dopočul sa o nej aj pohanský starosta Prob a poslal vojakov, aby ju priviedli. Dobrá igumena Sofia ju dve hodiny poučovala, ako si má udržať vieru, ako má odolať lichotivým klamstvám a ako má pretrpieť mučenia. Anastázia jej povedala: „Moje srdce je pripravené trpieť za Christa, moja duša je pripravená zomrieť za najsladšieho Isusa.“ Predvedená pred knieža, Anastázia verejne vyznala svoju vieru v Hospodina Christa. A keď ju knieža odhováralo od viery, najprv sľubmi, potom vyhrážkami, sv. mučenica mu povedala: „Za môjho Hospodina som pripravená zomrieť nielen raz – ale, ó, keby to bolo možné – aj stokrát!“ Keď ju kvôli zneucteniu obnažili, ona kričala na sluhov: „Bite ma, režte, trhajte, pokryte ranami moje nahé telo a krvou zakryte moju hanbu!“ Bola bitá, trhaná a rezaná. Dvakrát pocítila veľký smäd a zažiadala si vodu. Napojil ju nejaký kresťan Cyril, zato ho Christova mučenica požehnala a pohania ho sťali. Odrezali jej prsia a jazyk. Zjavoval sa jej Boží anjel a posilňoval ju. Nakoniec bola za mestom sťatá mečom. Spomínaná blažená Sofia našla jej telo a s úctou ju pochovala. Mučeníckym vencom bola Anastázia korunovaná za čias cisára Décia.