16./29. február 2020
Juliánsky kalendár
Преподобных отец в постѣ просіявшихъ. Мч. Памфила, Порфирія.
Рим (115) 14, 19-26. Мф (16) 6, 1-13. Гал (213) 5, 22 – 6, 2. Мф (43) 11, 27-30.
Novojuliánsky kalendár
Prep. otcev v posti prosijavšich. Prep. Kassiana Rimľanina.
Gal (115) 14, 19-26. Mt (16) 6, 1-13. Gal (213) 5, 22 – 6, 2. Mt (43) 11, 27-30.
Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň
Sv. dvanásť mučeníkov, ktorí trpeli za čias cisára Diokleciána. Prví z nich, Pamfil, presbyter chrámu v Cézarei Palestínskej, človek učený a zbožný, opravil texty Nového Zákona od chýb rôznych prepisovačov. On sám túto spásonosnú knihu prepisoval a dával tým, ktorí si to želali. Druhý bol diakon Valent, starý vekom a šedivý múdrosťou. Bol výborný znalec Svätého Písma a takmer celé ho poznal naspamäť. Tretí bol Pavel, muž čestný a vážený, ktorého už raz za Christa hodili do ohňa. Okrem nich ešte ďalších päť bratov podľa tela aj ducha, pochádzajúcich z Egypta, ktorí sa vracali z odsúdenia z Cilicijských baní do svojej vlasti. Na bráne do Cézarey povedali, že sú kresťania, kvôli tomu ich predviedli pred súd. Na otázku, ako sa volajú odpovedali: „Pohanské mená, ktoré nám dala matka sme odhodili a nazvali sme sa Eliáš, Izaiáš, Jeremiáš, Samuel a Daniel.“ Na otázku odkiaľ sú, odpovedali: „Z Horného Jeruzalema.“ Všetci títo boli sťatí a trpel s nimi aj mládenec Porfirij, ktorý si vyžiadal ich telá, aby ich pochoval. On zhorel v ohni. Ešte aj Selevkij, ktorý prišiel a pobozkal mučeníkov predtým, ako meč padol na ich hlavy. Selevkij bol predtým dôstojník. Patril k nim aj starec Teodul, sluha rímskeho sudcu, ktorý počas sprievodu pobozkal jedného z mučeníkov. A nakoniec aj Julián, ktorý mŕtve telá mučeníkov bozkával a chválil ich. A tak dali málo za veľa, lacné za drahocenné, smrteľné za nesmrteľné a presídlili sa k Hospodinovi v roku 308.