14./27. apríla 2020

Juliánsky kalendár

Седмица 2-я по Пасхе. Св. Мартина Исповѣдника, папы Римскаго.

Дѣян (9) 3, 19-26. Ин (6) 2, 1-11.

Novojuliánsky kalendár

2. sedmica po Paschi. Svmč. Simeona, srоdnika Hospodňa. Prep. Evlogija Strannopriimca.
Dij (9) 3, 19-26. Jn (6) 2, 1-11.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Svätiteľ Martin Vyznávač, rímsky pápež. Pápežom sa stal 5. júla 649, práve v čase zúrivých sporov medzi pravoslávnymi a heretikmi – monoteletistami (hovorili, že Christos má len jednu vôľu). Vládol vtedy Konstans II., Herakleov vnuk a carihradským patriarchom bol Pavel. Aby cisár nastolil poriadok v Cirkvi, napísal knihu Gipos, ktorá bola heretikom veľmi po vôli. Pápež Martin zvolal snem zložený zo 105 episkopov, na ktorom bola táto cisárova kniha odsúdená. V rovnakom čase napísal pápež list patriarchovi Pavlovi prosiac ho, aby sa držal čistej pravoslávnej viery a aby radil cisárovi, nech sa odvráti od heretického mudrovania. Tento list rozhneval aj patriarchu aj cisára. A cisár poslal vojvodu Olympija do Ríma, aby priviedol pápeža zviazaného do Carihradu. Vojvoda sa však neopovážil pápeža zviazať, ale nahovoril jedného vojaka, aby ho zabil v chráme mečom. Ale keď vojak vošiel do chrámu so schovaným mečom, zrazu oslepol. Takto podľa Božej prozreteľnosti Martin ušiel pred smrťou. V tom čase Sicíliu napadali Saracéni a vojvoda Olympij tam odišiel bojovať, tam aj zomrel. Vtedy kvôli intrige patriarchu – heretika Pavla, poslal cisár ďalšieho vojvodu, Teodora, aby zviazal a doviedol pápeža s obvinením, že sa spolčuje so Saracénmi a neuctieva Prečistú Bohomatku. Keď prišiel vojvoda do Ríma a prečítal obžalobu proti pápežovi, ten odpovedal, že je to klebeta, že nemá žiadne zväzky so Saracénmi, protivníkmi kresťanov „a kto Prečistú Bohomatku neuctieva, nevyznáva a neklania sa jej, nech bude prekliaty v tomto aj budúcom veku“. To však nezmenilo vojvodovo rozhodnutie. Pápež bol zviazaný a privedený do Carihradu, kde dlho v ťažkých bolestiach ležal vo väzení, mučený tiesňou a hladom, nakoniec bol odsúdený do vyhnanstva v Chersone, kde žil ešte dva roky a potom zomrel oddajúc svoju dušu Hospodinovi, za ktorého veľa trpel. Bolo to v roku 655. Dva roky pred ním zomrel aj poľutovaniahodný Pavel. A keď ho pred smrťou prišiel navštíviť cisár, otočil hlavu k múru a plakal vyznávajúc, že veľmi zhrešil proti pápežovi Martinovi prosiac cisára, aby Martina oslobodil.