Pravoslávne bohoslužby v 5. týždni Veľkého pôstu

Pravoslávne bohoslužby majú stáročnú históriu. Obzvlášť obdobie Veľkého pôstu je bohaté na nádherné liturgické texty – diela veľkých teológov a askétov – ktoré majú veriacich povzbudiť v snahe o duchovné zdokonaľovanie a napredovanie. V rámci pravoslávneho Veľkého pôstu má špecifický charakter 5. týždeň, počas ktorého sa konajú dve osobitné bohoslužby – tzv. celonočné bdenia.

V stredu podvečer 5. týždňa Veľkého pôstu sa v pravoslávnych chrámoch číta tzv. „Veľký kajúcny kánon“, autorom ktorého je krétsky arcibiskup sv. Andrej (660 – 740), ktorý toto grandiózne dielo (pozostáva z 250 krátkych modlitieb – tropárov) napísal ako svoju osobnú kajúcnu modlitbu. Úvahy o ľudskej zlobe, hriechu a pokání, plné biblických obrazov, odkazov a citátov dokazujú autorovu hlbokú znalosť Svätého písma Starej i Novej zmluvy.

V piatok podvečer toho istého týždňa alebo v sobotu ráno sa v mnohých pravoslávnych chrámoch koná bohoslužba na počesť Presvätej Bohorodičky – tzv. Akathist. Nazýva sa tak podľa zvyku veriacich počas tejto bohoslužby nesedieť (z gr. akáthistos ýmnos = hymnus, počas čítania, resp. spievania ktorého sa nesedí). Vo viacerých liturgických textoch spomínaného dňa sa ako dôvod tejto osobitnej bohoslužby uvádza vďačnosť Byzantíncov za zázračnú záchranu, resp. ochranu hlavného mesta Východorímskej ríše Konštantínopola (terajší Istanbul) pred útokmi nepriateľov. Pre pravoslávnych a vôbec východných kresťanov je osobitná úcta k Bohorodičke počas bohoslužieb charakteristická.

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *