1.4.2018 Hoci väčšina kresťanov na Slovensku dnes oslavuje Veľkú noc, pravoslávni veriaci si pripomínajú vstup Christa do Jeruzalema – Kvetnú nedeľu. Okrem toho si včera na tzv. Lazárovu sobotu pripomenuli udalosť, ktorá primäla vtedajších Jeruzalemčanov vyjsť do ulíc a vítať Christa ako Mesiáša – vzkriesenie Christovho priateľa Lazára po tom, ako štyri dni mŕtvy ležal v hrobe. Kým inde vo svete sa pri bohoslužbách tohto dňa posväcujú ratolesti paliem, veriaci na Slovensku pre ten istý účel využívajú jahňady vŕby rakytovej – bahniatka.
Štyridsaťdňový Veľký pôst sa pre pravoslávnych síce v piatok liturgicky skončil, avšak zdržanlivosť od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov stále pokračuje. Sviatočný charakter Lazárovej soboty však výrazne zmierňuje pôstnu disciplínu a na Kvetnú nedeľu sa po dlhšej dobe na mnohých stoloch dokonca znovu objaví ryba.
V pondelok sa pre pravoslávnych kresťanov začne tzv. Veľký alebo Strastný týždeň, ktorý je úzko spätý s udalosťami zo života Christa niekoľko dní pred Jeho Ukrižovaním. Obrady Veľkého štvrtka – najmä umývanie nôh a liturgia – majú kresťanom pripomenúť Tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie. Bohoslužby Veľkého piatku sa začínajú vlastne už vo štvrtok podvečer čítaním tzv. 12 Evanjelií sv. Strastí. Pomerne dlhé úryvky biblického textu veriacim v chronologickom slede približujú udalosti pred Ukrižovaním Christa – nočnú modlitbu v Getsemanskej záhrade, zradu, zajatie, výsluch u veľkňaza Kaifáša, Pilátov súd, cestu na Golgotu a samotné Ukrižovanie. Smútočný charakter bohoslužieb Veľkého piatku umocňuje i vynesenie doprostred chrámu tzv. plaščenice – plátna s vyobrazením sňatia Christa z Kríža a Jeho uloženia do hrobu. Pochovanie Christa a Jeho zostúpenie do pekla je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty.