21.4.2019 väčšina kresťanov na Slovensku slávi Veľkú noc, avšak pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia tzv. východnou Pascháliou, majú Kvetnú nedeľu. Podľa východno-byzantského rítu je pre nich tento deň slávnosťou spojenou so vstupom Isusa Christa (Ježiša Krista) do Jeruzalemu. Po tom ako Spasiteľ v sobotu vzkriesil svojho priateľa Lazára, ktorý ležal v hrobe celé štyri dni, Židia Isusa Christa v Jeruzaleme oslavovali a vítali ako Mesiáša. Aj keď bol Spasiteľ v nedeľu v Jeruzaleme veľkolepo vítaný a ospevovaný, o niekoľko dní už ľudia svojho „hosťa“ zajali, mučili, posmievali sa Mu a nakoniec aj ukrižovali.
40 dňový Veľký pôst, ktorý predchádzal Lazárovej sobote a Kvetnej nedeli, sa pre pravoslávnych síce liturgicky skončil už v piatok, zdržiavanie sa od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov stále pokračuje. Vtedy sme sa duchovným aj telesným pôstom pripravovali na najväčší sviatok roka, Zmŕtvychvstanie Spasiteľa. Lazárova sobota a Kvetná nedeľa sú dňami uvoľnenia a v nedeľu sa na našich stoloch môže objaviť aj ryba. Tak ako ostatní kresťania, aj pravoslávni na Kvetnú nedeľu posväcujú palmové listy, v našich podmienkach sú to však vetvičky vŕby rakyty – bahniatka.
V pondelok sa pre pravoslávnych začína tzv. Strastný týždeň, ktorý bude až do nedele chronologicky kopírovať posledné dni Isusa Christa na Zemi. Na Veľký Štvrtok si pripomínajú ustanovenie Eucharistie na Tajomnej večeri a večer sa v ich chrámoch slúžia tzv. „Strasti“, kde čítaním 12 Evanjelií a rôznymi bohoslužobnými piesňami prežívajú utrpenie Christa. Od Veľkého Piatku až do nedele kvôli Ukrižovaniu a smrti Isusa Christa nezvonia zvony v nijakom chráme. V tento najsmutnejší deň v roku sa u pravoslávnych nesmie slúžiť ani Liturgia a na večernej bohoslužbe sa vynáša do prostriedku chrámu plátno so Spasiteľom v hrobe. Jeho zostúpenie do pekiel je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty.