JÁN MATEJ KORABINSKÝ A JEHO LEXIKÓN (280 rokov od narodenia slovenského vedca a lexikografa)

     Ján Matej Korabinský je považovaný za jednu z významných osobností, ktoré dal Prešov Slovensku. V minulosti jeho osobnosť nebola v záujme bádateľov, preto celoživotné dielo Jána Mateja Korabinského nebolo dostupné širšej verejnosti.

     Vedec, lexikograf, redaktor a pedagóg sa narodil 23. februára roku 1740 v učiteľskej rodine. Najprv študoval v prešovskom gymnáziu. Z Prešova sa presťahoval do Bratislavy, kde už ako sirota pokračoval v štúdiu v evanjelickom gymnáziu (neskôr bolo pretransformované na evanjelické lýceum). Už ako 19 – ročný sa stál pedagógom. Živil sa vyučovaním v rodine barónov. O dva roky neskôr založil dievčenskú školu. Po jej zrušení odcestoval na štúdium do Nemecka, kde sa venoval v praxi štúdiu spravovania rôznych inštitúcií – sirotincov a chudobincov. V Nemecku v rokoch 1770 až 1772 študoval na univerzite v Rinteln teológiu, filozofiu, históriu a tiež prírodné vedy.

     V roku 1782 pracoval v kníhkupectve Landererovcov. Následne založil vlastné kníhkupectvo. Neskôr bol spoluvlastníkom vydavateľstva a kníhkupectva „Weber-Korabinszky“ v Bratislave. Po nejakom čase sa dostal do obchodných problémov, ocitol sa v dlhoch. Svoj majetok ponúkol do dražby. Preto bol nútený v roku 1789 sa zamestnať ako učiteľ pri továrni Hornoostela. Na konci svojho plodného života žil so svojou dcérou v Bratislave, kde zomrel 23. júna roku 1811.

    Ján Matej Korabinský sa venoval štúdiu vlastného regiónu. Bol tiež aktívny v jazykovej oblasti. Prepracoval učebnicu maďarského jazyka od Molibena, zostavil Malý turecký slovník s nemeckými, uhorskými a českými slovami a tiež krátkou gramatikou. V roku 1778 publikoval Uhorský almanach, vreckový atlas Uhorska a monografiu o Bratislave. Posledné dielo autora zostalo len v rukopisnej podobe, kvôli finančným ťažkostiam nebolo publikované.

Medzi najvýznamnejšie  diela Jána Mateja Korabinského patrí „Geograficko-historický a tovarový lexikón Uhorska“ (Geografische-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn) napísaný v nemčine. Bol publikovaný v roku 1786. Ide o ekonomicko-geografické dielo s rozsahom  858 strán. Poskytuje stručnú charakteristiku Uhorska a podrobný popis jeho topografie. Obsahuje demografické, náboženské a etnické údaje a tiež popisuje ekonomické okolnosti. Obsahuje tiež register nemeckých názvov miest, register slovenských, chorvátskych a rumunských názvov miest a lokalít a jednu mapu v prílohe, ktorá bola v tom čase pravdepodobne najlepšou všeobecnou mapou Uhorska. Jeho lexikón sa stal základom pre zostavenie adresára Uhorského kráľovstva, ktorý bol publikovaný v roku 1804.

     „Geograficko-historický a tovarový lexikón Uhorska“ je pre nás vzácny práve preto, že s vedeckou presnosťou a objektivitou poskytuje informácie tiež o jednotlivých dedinách severovýchodného Slovenska. Nie sú však pokryté všetky dediny v lexikóne, najmä na Zemplíne.

     Na základe tohto lexikónu sa ukazuje, že v druhej polovici 18. storočia bolo v Uhorsku 851 pravoslávnych chrámov a 134 gréckokatolíckych. Podľa bádateľov bolo v čase vydania lexikónu na súčasnom Slovensku 11 gréckokatolíckych a 175 pravoslávnych chrámov. Ján Matej Korabinský označuje gréckokatolícke cirkevné obce ako „griechisch unirte“ (grécki zjednotení) a pravoslávne cirkevné obce ako „griechisch nicht unirte“ (grécki nezjednotení).

     Andrej Kováč venoval pozornosť štúdiu života a pôsobenia slovenského vedca (pozri «Нове життя», № 3/1993). Poukázal na zoznam obcí na východnom Slovensku, ktoré ostali aj po 140 rokoch  od vzniku Užhorodskej únie v r. 1646 pravoslávnymi, alebo v ktorých väčšina veriacich bola pravoslávneho vierovyznania (v zátvorkách sú uvedené strany lexikónu).

Ponúkame čitateľom aktualizovaný a doplnený zoznam pravoslávnych cirkevných obcí: Andrejová (12), Čabalovce (84), Čabiny (89), Čertižné (95), Čukalovce (102), Cernina (104), Driečna (130), Dúbrava (134), Fulianka, Fričovce (na druhom mieste „griechisch unirte“) (183), Frička (183), Geralt (suč. Geraltov, pozn. prekl.)  (197), Gergeľak (suč. Gregorovce, pozn. prekl.) (199), Giglovce (200), Havaj (228), Helcmanovce (229), Holčíkovce (v obci bývali iba Rusíni) (236), Hostovice (239), Hrabovec (242), Hrabkov (243), Hradisko (243), Jablonka (247), Jakušovce (249), Janov (249-250), Kajňa (súč. Slovenská Kajňa pozn. prekl. – pravoslávni a rímskokatolícki, 273) ), Kalinov (274), Kapišová (278), Klenová (308), Kolbovce (312), Kolbasov, Kolonica (312), Komárniky (súč. Vyšný a Nižný Komárnik pozn. prekl.; pravoslávni sú uvedení na druhom mieste podľa vierovyznania. 313), Komloš (súč. Chmeľovec)  (1/2 uniati a 1/2 pravoslávni, 314) , Korejovce (319), Koromľa (320), Kručov (342), Ladomirová (347), Lažany (357), Matysová (405), Matiaška (3/4 pravoslávni) a 1/4 – „griechisch unirte“, 405), Miklušovce (413), Miňovce (414), Mlynárovce (418), Mrázovce (429),  Oľšavica (501), Oľšavka (501), Ondavka (501), Orlík (502), Ortuťová (504), Palota (510), Petejovce (zaniknutá obec – zaplavená vodným dielom Domaša, pozn. prekl.) (536), Petrovce, Pichne (537), Pstrina (539), Poľana (suč. Krajná Poľana, pozn. prekl.) (548), Poruba (Veľká Poruba a Porúbka pozn. prekl.), (550) ), Potôčky (551), Príslop (577), Prituľany (577), Pčoliné (578), Rafajovce (592), Radvaň a tiež Horbok (súč. Radvaň nad Laborcom, pozn. prekl.) (592), Rakovec (súč. Rakovec nad Ondavou, pozn. prekl.) (595), Rohožník (604), Rokytov (súč. Rokytov pri Humennom, pozn. prekl.) (605), Rokytovce (605), Roztoky (609), Rovné (609), Rudlov (611), Šapinec (653), Sedliská (691), Smolník (Gemer) a Soboš (714), Stakčín (728), Stankovce (729), Starina (730), Štefurov (734), Šumiac (742), Svidník (743), Trnávka (730), Dvorianky (751), Topoľa (777), Trebišov (rímskokatolícki veriaci; a na druhom mieste pravoslávni veriaci, 779), Veľkrop (825), Vydraň (832), Világy (súč. Svetlice, pozn. prekl.) (834), Vislava (839), obe Vladiče (súč. Vladiča, poz. prekl.)   (841), Vojtovce (841), Ruská Volová (841), Zubné (858), Zvala (v súčasnosti táto obec už neexistuje. Vysťahovanie tejto dediny nastalo v roku 1980 – 1982. Ležala v doline Stružínského potoka severne od Stakčína. Táto dedina, ako aj okolité dediny, boli vysťahované z dôvodu výstavby vodnej nádrže Starina, pozn. prekl.). (858), a tiež aj Miková (1 ½ “griechisch unirte” a ostatní pravoslávni, 413), Ňagov (1 ¼ “) griechisch unirte », ostatní – pravoslávni 461), Pakostov (1 ½« griechisch unirte », ostatní –  pravoslávni, 508), Repaše (¾ « griechisch unirte », ¼ pravoslávni, 601), Ubľa (1 ½ úniati, ostatní – ortodoxná, 787) atď. Pridajme: Bajerovce (26), Becherov (56), Brusnica (76) u Korabinského uvedené ako „griechisch unirte“. V knižnici v Prešove a v Košíciach sa zachovalo iba niekoľko exemplárov lexikónu. (V súčastnosti je Lexikón v digitálnom spracovaní k dispozícii na internete.)

Zdroj: Noviny «Нове життя», № 7/2020

Preložil z ukrajinského jazyka: prot. Vasyľ Kuzmyk