Byzantské nápevy, hudobný žáner, ktorý je jedinečný pre Pravoslávnu cirkev, vznikol so začiatkom kresťanstva a zachoval sa do dnešných dní, kvôli čomu si vyslúžil zápis na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Byzantské nápevy sú typické pre hudbu Balkánu a východného Stredomoria, kde sa v minulosti nachádzala Byzantská ríša. Prevádzajú sa jednohlasným spôsobom s tzv. isonom na spev liturgických textov.
Cirkevné piesne kresťanov z východu Rímskej ríše sú kodifikované do ôsmich tónin.
Je to hudba bez harmonickej modulácie na rozdiel od súčasného tónového systému západnej hudby, ktorý je založený prevažne na dvoch tóninách, durovej a mólovej.
Ako uviedlo UNESCO, používajú sa tiež rôzne rytmy na zdôraznenie slabík niektorých slov v bohoslužbe.
Byzantské nápevy sa vyvinuli po 3. storočí novej éry v Byzancii a najväčší rozvoj zaznamenali medzi 13. a 15. storočím.
Vďaka ústnej tradícii a používaniu v pravoslávnych chrámoch táto hudba prežila pád Byzancie pod tureckou nadvládou a dokonca mala vplyv na východnú ľudovú hudbu.
„Byzantské chorály a ľudová hudba v regióne sa vzájomne ovplyvnili, či už ide o balkánsku, židovskú, arabskú, arménsku alebo sýrsku hudbu,“ povedal Konstantinos Sijakos, riaditeľ byzantskej a tradičnej hudobnej školy v Kalamate.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že byzantský chorál môže obsahovať aj prvky hudby starovekého Grécka.
Zdroj: https://www.danas.rs
Pozrite si ukážku byzantských nápevov v podaní Zboru Školy cirkevného spevu sv. Jána Damašského z Nového Sadu, Srbsko: