„Kríž je ochranou celého sveta. Kríž je okrasou Cirkvi.
Kríž je mocou kráľov. Kríž je utvrdením verných. Kríž je slávou
anjelov a ranou démonov“ ( Svitilen na utreni sviatku Vozdviženija )
Christova Cirkev niekoľkokrát v priebehu liturgického roka vzdáva osobitú modlitebnú úctu Christovmu Krížu. Jedným z takýchto dní je sviatok Vozdviženija čestného a životodarného Kríža, kedy kríž obložený kvetinami a voňavými bylinami v slávnostnom sprievode je vynášaný do stredu chrámu a následne sa pred ním koná zvláštny rituál poklôn. Je to jeden z najkrajších liturgických obradov, prostredníctvom ktorého Cirkev nám opätovne pripomína Christové utrpenia a Jeho nesmierne dôležité pre našu spásu víťazstvo. Zároveň, kladúc pred nás kríž, vyzýva k nasledovaniu Christa, k tomu, aby sme pokorne, ako kedysi On, vzali svoj kríž a nasledovali Ho (Mt 16, 24). Na druhej strane Christova Cirkev ako milujúca svoje deti matka nás chce na tejto ceste občerstviť, utešiť a povzbudiť, zdôrazňujúc to, že je to práve Christov kríž, ktorý dáva zmysel a silu našim krížom.
V deň sviatku Vozdviženija oslavujeme dve udalosti súvisiace s čestným Krížom: nájdenie cisárovnou Helenou Christovho Kríža na Golgote (r. 326) a jeho vrátenie z Perzie cisárom Herakliom späť do Jeruzalema (r. 628). Cisár Konštantín Veľký po cennom víťazstve nad svojím protivníkom Maxentiom v októbri roku 312 a nájdení jeho matkou čestného Kríža nariadil postaviť v Jeruzaleme nad Hrobom Spasiteľa majestátny chrám. Svätá Helena sa však už jeho posvätenia nedožila. Chrám bol posvätený 13. septembra roku 335. Na nasledujúci deň, 14. septembra, bolo ustanovené sviatkovať Pozdvihnutie čestného a životodarného Kríža. Názov sviatok dostal podľa pozdvihnutia Christovho Kríža, ktorý po zázračnom spoznaní jeho pravosti jeruzalemský biskup svätý Makários dvíhal nad hlavami modliacich sa ľudí. Všetok zhromaždený ľud pritom so slzami zvolával: „Kirie eleison!“ Obdobným spôsobom Kríž bol pozdvihnutý aj v deň posviacky chrámu na Golgote. 14. septembra roku 614 bol tento obrad prvý krát uskutočnený v Konštantinopole. Po jeho vrátení z perzského zajatia v roku 628 konštantinopolský patriarcha Sergej pozdvihol Kríž v chráme Svätej Múdrosti (grécky Agia Sofia). Z Konštantinopolu sa sviatok rozšíril do ostatných kresťanských centier. V súčasnosti sa tento obrad obvykle koná v katedrálnych chrámoch po celom svete.
Stredobodom liturgickej oslavy sviatku Vozdviženija je teda spasiteľné Drevo Christovho Kríža. Naň náš Spasiteľ vyniesol všetky hriechy sveta a tým nás vykúpil z moci smrti a pút diabla. Tajomstvo Kríža ,ako tvrdí sv. Ján Zlatoústy, je veľké a nie je možné, aby sme ho vystihli ľudskou rečou. Jeho spasiteľná sila je nám dostupná iba skrze vieru. Kríž, ktorý bol predtým symbolom odsúdenia, sa počnúc Christom stal znakom spasenia a symbolom nebeského Kráľovstva. Kríž odstránil nepriateľstvo medzi Bohom a človekom a navždy sa stal symbolom nekonečnej Božej lásky, ktorú prostredníctvom svojho Syna Boh Otec prejavil nám ľuďom (Jn 3, 16).
Pre Christovu Cirkev je Kríž zbraňou, štítom a znakom víťazstva nad diablom, hriechom a smrťou. Vníma ho ako veľmi dôležitý, vyvolávajúci v nás rôznorodé pozitívne účinky, nástroj. Ním odháňa nepriateľov nášho spasenia zlých duchov a udeľuje nám viaceré blahodatné dary. Možno si ani neuvedomujeme, ale Cirkev všetko, čo koná, robí v znamení kríža. Všetky jej liturgické obrady a modlitby začínajú a končia znamením kríža. Najhlavnejšie momenty jej liturgického života plynú v znamení kríža. Cirkev žehná v znamení kríža. Cirkev sa utvrdzuje znamením kríža. Vďaka nemu je silná a jeho mocou koná mnohé zázraky!
prot. Vitalij Krasij
OCAM 09/2019
Tlačový odbor Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku