V roku 2019 si pripomíname 349 rokov od udalosti, ktorá dala zrod mariánskej úcty v našom kraji spojenej s klokočovskou ikonou Bohorodičky, ktorá v čase, keď kraje Zemplína a ľud pod Vihorlatom bičovali rany stavovských a náboženských nepokojov tej doby, zaplakala v starom klokočovskom chráme.
Taktiež v tomto roku si pripomenieme 10. výročie zrodu duchovného „Nového Klokočova“ – keď sa v r. 2009 s požehnaním vladyku Juraja, vtedajšieho biskupa michalovského, nižno-rybnický chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, stáva miestom prenesenia novej kópie divotvornej klokočovskej ikony a obnovenia úcty k nej medzi pravoslávnym národom.
Ochrankyňa Zemplína
Pravoslávny národ mal stále vo veľkej úcte Presvätú Bohorodičku. Ona, Matka nášho Hospodina a Spasiteľa Isusa Christa, sa práve v tých spasiteľných chvíľach Jeho golgotského utrpenia stala našou Ochrankyňou a Príhovorkyňou. A práve Ona bola po stáročia tou milujúcou nebeskou Matkou celých generácií našich predkov, ktorí k Nej so zbožnosťou, vierou a nádejou hľadeli – neraz bití neprávosťou, prenasledovaní nepriateľom, morení nemocami tela i duše.
Matka Božia svoju lásku k nám prejavovala a dodnes prejavuje na mnohých miestach cez Jej čudotvorné ikony. V našom kraji pod Vihorlatom sa Jej materinská láska už skoro tristopäťdesiat rokov vylieva skrze Jej čudotvornú klokočovskú ikonu.
Zázrak v Klokočove
V r. 1670, v malej rusínskej dedine Klokočov, začala v drevenej, vtedy ešte pravoslávnej cerkvi Uspenija Presvätej Bohorodičky, slziť ikona Božej Matky.
Zbožný národ sa stále s láskou utiekal pod pokrov nebeskej Matky a tak to bolo aj vtedy, keď Bohorodička začala prelievať slzy nad ľudom Zemplína. Ľudia mali dôvod na modlitbu o ochranu, keďže sa v tom čase Uhorsko zmietalo v krvavých politických a náboženských bojoch. V týchto ťažkých chvíľach pre pravoslávny národ, keď sa mocní skrze úniu pokúšali vytrhnúť zo sŕdc ľudí ich pradedovskú pravoslávnu vieru, aj vtedy národ hľadal ochranu a útechu v chrámoch, pri nohách Božej Matky.
Aj Klokočovčania sa vrúcne modlili pred Jej ikonou, keď už nepriateľské vojská stáli neďaleko Michaloviec a všetko sa zdalo beznádejné. Vtedy, podľa historických svedectiev, začala ikona Bohorodičky slziť. Zvesť sa rýchlo rozniesla okolím a tento zázrak si do Klokočova prišli pozrieť aj nepriateľskí vojaci. Nechceli uznať, že ikona skutočne plače, preto ju vytrhli z ikonostasu, hodili na zem a pošliapali. Údajne ju aj poškodili, ale keď ju veriaci znova uložili na miesto, začala slziť oveľa intenzívnejšie. Svedčí nám o tom text na kópii čudotvornej ikony v Klokočove: „Skutočná ikona Bohorodičky, ktorá v r. 1670, v chráme rusínskej dediny Klokočov, patriacej k Viňanskému zámku v Hornom Uhorsku, pred zrakmi mnohých slzila. Keď ju potom akýsi heretik nožom prebodol, zalievajúc sa slzami plakala“.
Keď sa udial tento zázrak pred očami heretických vojakov, mnohí z nich padli na kolená a prosili o odpustenie svojho previnenia. Ďalší ušli do tábora a oznámili, čo sa v stalo v klokočovskej cerkvi. V noci vojaci drevený chrám zapálili a zhorel do tla. Ikonu Božej Matky zachránil istý bohabojný dôstojník, ktorý ju odniesol a daroval prešovskému magistrátu.
Z iného podania sa dozvedáme, že v čase zázraku okolie Michaloviec obliehali maďarské kalvínske vojská, ktoré ničili všetko. Bola pravdepodobne nedeľa alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí, ktorí sa tu zišli, pretože počuli o slzení drevenej ikony Bohorodičky, ktoré trvalo niekoľko dní. Ľudia ani nespozorovali, že do dediny vošlo kalvínske vojsko. Spamätali sa až vtedy, keď vojaci s krikom vtrhli do chrámu a začali nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v Jej očiach uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu a vtedy ľudia zbadali, že z očí ikony cícerkami tiekli slzy. Presvätá Bohorodička plakala… Či sa vojak zľakol a ustúpil od ikony, alebo mu ľudia zastali cestu k ikone, to už nie je známe. Ale s ikonou ušli do lesa a chrám vojaci vypálili do tla. Ikona bola zachránená, aby budúcim generáciám hovorila o tomto zázraku a o materinskom milujúcom srdci Matky Božej.
Čo sa stalo s ikonou po zázraku?
Ikona bola prenesená do Prešova, kde bola pomerne dlhý čas. Veriaci ju mali vo veľkej úcte. Z historických prameňov sa dozvedáme, že sa pred ňou často modlila grófka Sofia Báthory, ktorá ju neskôr dala preniesť do zámku v Mukačeve, kde bola umiestnená v zámockej kaplnke. Grófka ikonu dala ozdobiť perlami a drahokamami. Po jej smrti vzácnu ikonu, ako rodinný poklad, zdedila nevesta grófky Báthoryovej – Ilona Zrinská. Neskôr ikona ešte párkrát zmenila miesto, až napokon v r. 1711 bola z Mukačeva prenesená do Viedne a stala sa majetkom Habsburgovcov.
V r. 1769 dala cisárovná Mária Terézia vyhotoviť vernú kópiu čudotvornej ikony, ktorú darovala mestu Prešov, kde bol tento obraz do r. 1907, kedy ho získal vtedajší prešovský uniatský biskup Ján Vályi, ktorý ikonu umiestnil v biskupskej kaplnke.
Ďalší osud pôvodnej ikony, tak ako aj jej prvej kópie, nie je známy. Začiatkom 20. stor. boli namaľované ďalšie dva obrazy, ktoré boli kópiami prešovskej ikony. Jeden bol umiestnený v uniatskej katedrále Povýšenia Sv. Kríža v Užhorode, druhý bol namaľovaný pre klokočovský chrám, ktorý v súčasnosti takisto patrí uniatskej cirkvi.
Klokočovská ikona a duchovný „Nový Klokočov“
Matka Božia bola neustále s nami a aj nad ľudom Zemplína rozprestrela svoj materinský omofor. Aj keď dnes nemáme originál čudotvornej klokočovskej ikony a z Klokočova bolo sväté pravoslávie vytlačené, nič to nemení na význame ikony klokočovskej Matky Božej – Ochrankyne Zemplína pre nás pravoslávnych, žijúcich na tomto kúsku zeme pod Vihorlatom.
Pred 10. rokmi (r. 2009) bola z Božej milosti napísaná nová kópia Jej čudotvornej klokočovskej ikony, ktorá bola uložená v Uspenskom chráme v Nižnej Rybnici, ktorý sa za tých desať rokov stal pútnickým chrámom, kde sa už dnes denne prichádzajú skloniť a vzdať úctu veriaci nielen z blízkeho okolia – prichádzajú prosiť o pomoc vo svojich každodenných biedach či podeliť sa so svojimi radosťami, ktorými nás Boh požehnáva. Tak Hospodin Boh požehnal aj zrodenie duchovného centra NOVÉHO PRAVOSLÁVNEHO KLOKOČOVA, ktorý cez prítomnosť milostivej klokočovskej ikony Matky Božej, Jej materinskú lásku rozlieva Božie požehnanie medzi nami. Matka Božia bola a je stále s nami, vráťme sa pod Jej materinský pokrov.
Jer. Nikodím Dušan Tomko
Zdroj: https://novyklokocov.webnode.sk
