– Hovorí Hospodin: „Kto je moje telo a pije moju krv,
má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“. (Jn 6, 54)
V dnešný deň vystrojil Spasiteľ sveta hostinu, ktorá neprestáva. V tom je sláva tohto dňa. Hľa, už má 2000 rokov ako vystrojil tú hostinu a ona stále trvá; nebola ešte vôbec prerušená a nikdy sa neskončí, až do konca sveta. Od stvorenia sveta nebola nikdy vystrojená zázračnejšia hostina, ani v Raji, ani na zemi. Ani v Raji naši prarodičia nevideli takú ohromnú hostinu a o to menej ich potomkovia mimo Raja. V Raji bol strom života, z ktorého keby niekto jedol, mal by večný život. Adamovi a Eve nebolo zakázané jesť z toho stromu, ale oni z neho aj tak nejedli. Ochutnali však ovocie zo zakázaného stromu, ale z dovoleného stromu života, z ktorého sa večne žije neochutnali. Keď potom zhrešili a jedli zo zakázaného stromu poznania dobra a zla, vtedy im Boh zakázal jesť zo stromu života, aby ako hriešnici nežili večne. Tento strom života uprostred Raja bol praobraz Hospodina Christa. Ó, bratia moji, aké je všetko ohromné, čo činí náš Stvoriteľ! Aká ohromná je Jeho moc a Jeho láska sa nám zdá byť ešte ohromnejšia. Podľa tejto svojej ohromnej lásky, On ako nežná matka privinul na prsia Svojich hladných ľudských synov, aby ich nakŕmil Svojou krvou. Podľa tejto Svojej ohromnej lásky, On ako zdravý brat preniesol Svoju zdravú krv na Svojich chorých bratov. A hľa, počas 20. storočí to činí neustále a nezunovalo sa Mu to; a bude to činiť do konca sveta a nikdy to nebude ľutovať. Naopak, len čo sú ľudia hladnejší, chorejší, hriešnejší a chudokrvnejší, On im o to rýchlejšie a starostlivejšie núka Svoju krv zo Svojej hostiny lásky, zo Svojej svätej hostiny, ktorá odkedy bola prestretá, nikdy sa ešte neskončila ani sa nevyprázdnila.
Sv. Nikolaj Velimirovič