Drahí bratia a sestry!
Cirkev si v týchto dňoch pripomína mučenícku smrť svätých apoštolov Petra a Pavla (29. júna/12. júla). V ich osobách vidíme prácu všetkých apoštolov, ale týchto oslavujeme zvlášť, lebo si to zaslúžili za svoju veľkú horlivosť, obetavosť a utrpenie, ktoré prežili pri šírení kresťanstva. Všetci apoštoli, okrem apoštola Pavla, boli „svedkami“ pozemského života Spasiteľa nášho Isusa Christa.
Apoštol Peter, vlastným menom Šimon, spolu so svojím bratom Andrejom, bol ako prvý povolaný na apoštolskú službu. Spolu s bratmi Zebedeovými bol svedkom hlavných udalostí pozemského života nášho Spasiteľa pri vzkriesení Jairovej dcéry, Preobrazenia a iných udalostí. Spolu s apoštolom Jánom pripravili Tajomnú večeru. Jeho ústami bola vyjadrená viera všetkých apoštolov a vyznanie Christa za Syna Božieho. Apoštol Peter síce vynikal horlivou vierou, ale tiež často Ho aj sklamal. V Jeho najťažších okamihoch pred židovskou veľradou vyhlasuje, že Isusa nepozná. V tej chvíli sa ponáša na apoštola Judáša s tým rozdielom, že svoj čin ihneď veľmi oľutoval (Mt 26,75). Až po svojom vzkriesení ho Christos opäť uvádza do apoštolstva trikrát zopakovanou otázkou či ho miluje, lebo predtým Ho trikrát zaprel. V pamätný deň Zostúpenia Svätého Ducha na apoštolov boli všetci apoštoli na jednom mieste v Jeruzaleme a všetci boli naplnení Duchom Svätým a hovorili rôznymi jazykmi (Sk 2,1-4). Od toho času apoštol Peter nebojácne a horlivo obhajuje Christa a Jeho učenie pred židovskými a rímskymi panovníkmi až do posledného dychu svojho pozemského života, ktorý bol zavŕšený násilnou smrťou (apoštol Peter podľa podania zomrel ukrižovaním hlavou dole na kríži).
Apoštol Pavol, ktorý sa až do obrátenia volal Šavol, pochádzal z Tarzu Kilikijského, zo židovskej rodiny, ktorá mala právo rímskeho občianstva. Bol vyučeným rabínom a dobre poznal rímske právo. Bol horlivý prenasledovateľ kresťanov a zúčastnil sa na umučení svätého archidiakona Štefana a neskôr sa stal popredným iniciátorom prenasledovania kresťanov. Na ceste do Damasku sa mu zjavil Christos a Božím zásahom sa stáva „horlivý nasledovateľ“. Po tomto zásahu sa Šavol úplne odovzdáva do Božej vôle, kde si zmení aj meno, keď zo Šavla sa stáva Pavol, z horlivého farizeja sa stáva skromný sluha. Tri roky prežil v Damasku, odkiaľ sa začína jeho misijná činnosť. Prenasledovaný Židmi uteká do Jeruzalema, kde ho apoštol Barnabáš zoznamuje s ostatnými apoštolmi. Nové prenasledovanie ho podnietilo ísť do Sýrie a Antiochie, odkiaľ ide na prvú misijnú cestu. Počas svojich misijných ciest sa apoštol Pavol najviac zaslúžil o rozšírenie Christovej náuky. Jeho práca sa neobmedzuje iba na ústnu činnosť, ale jeho štrnásť listov v mnohom poslúžilo pri formovaní kresťanskej náuky. Pozemský život apoštola Pavla sa tiež naplnil mučenícky v Ríme, toho istého dňa ako apoštol Peter bol sťatý mečom, keďže bol rímskym občanom.
Obaja apoštoli, rôznych povolaní, sa stretli s Christom a za rôznych okolností; tak isto aj každý z nás, kto vynakladá mnoho úsilia, aby sa stretol s Christom, a tých príležitostí je veľa, si uvedomuje, že Christos a Jeho spasenie je dostatočnou náhradou za trápenie, kríž a nenávisť tohto sveta. A preto prosme, drahí bratia a sestry, svätých apoštolov, aby sa za nás modlili pred Bohom, a aby ich príkladné životy boli aj pre nás vzorom na ceste nášho spasenia.
Prot. Peter Bačovčin
