29. marec/11. apríl 2020

Juliánsky kalendár

Лазарева суббота. Свмч. Марка, еп. Арефусійскаго, и Кирилла діакона.

Евр (333) 12, 28 – 13, 8. Ин (39) 11, 1-45.

Novojuliánsky kalendár

Lazareva subbota. Svmč. Antipy, ep. Pergamskaho.
Jev (333) 12, 28 – 13, 8. Jn (39) 11, 1-45.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Lazárova sobota

Na jednom mieste neďaleko Jeruzalema, ktoré sa volalo Betánia, žil jeden človek menom Lazár, ktorého Hospodin Christos miloval a bol Jeho priateľom. Lazár mal dve sestry, Martu a Máriu. Keď raz Christos odišiel ďaleko, Lazár ťažko ochorel. Sestry rýchlo poslali po Hospodina Christa. Ale pokiaľ Hospodin prišiel, Lazár už zomrel a bol pochovaný. Keď sestry uvideli Hospodina Christa ako prichádza, uplakané Mu vyšli oproti a povedali: Hospodine, keby si tu bol, náš brat by nezomrel. Christos im povedal, že Lazár vstane z mŕtvych. Keď Hospodina Christa priviedli na cintorín, nariadil, aby otvorili hrob, kde Lazár ležal. Lazárove sestry mu povedali, aby to nerobil, lebo Lazár leží v hrobe už štyri dni. Ale Hospodin opäť povedal, aby hrob otvorili. Keď tak urobili, Hospodin Christos sa pomodlil k Bohu a zvolal: „Lazár, vyjdi von!“ Lazár vyšiel von a medzi národom nastalo obrovské užasnutie. Tento zázrak sa rozniesol všade a mnohí Židia uverili v Christa.

Lazárova sobota je radostný sviatok srbských detí. Oblečené do nových šiat so zvončekmi a za spevu všetky deti vychádzajú na Kvetnú nedeľu ako na stretnutie s Christom a spievajú známu cirkevnú pieseň:

„Obščéje voskresénije, préžde Tvojejá strásti uvirjájaj, iz mértvych vozdvíhl jesí Lázarja, Christé Bóže, tímže i my jáko ótrocy pobídy známenija nosjášče, Tebí pobidíteľu smérti vopijém: osánna vo výšnich, blahoslovén hrjadýj vo ímja Hospódne“ .

(Už pred svojím utrpením, Christe Bože, dokázal si pravdivosť viery vo všeobecné zmŕtvychvstanie, lebo si vzkriesil Lazára. Preto aj my spolu s jeruzalemskými deťmi nesieme ratolesti ako znamenia víťazstva a k Tebe ako Víťazovi nad smrťou voláme: Hosana na výsostiach. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Hospodinovom, pozn. prekl.).

 

Sv. Marek Vyznávač, episkop aretusijský v Sýrii. O jeho utrpení hovoria sv. Grigorij Bohoslov a blažený Teodorit. Podľa ich svedectiev Marek, v časoch cisára Konštantína, zbúral pohanský chrám a mnohých priviedol ku Christovej viere. Ale keď prišiel na trón cisár Julián a onedlho odstúpil od viery Christovej, vtedy sa aj aretusijskí obyvatelia zriekli Christa a vrátili sa k pohanstvu. Povstali proti Marekovi, lebo im zbúral chrám a žiadali od neho, aby im postavil chrám alebo im zaplatil vysokú sumu peňazí. Keďže starec Marek odmietol učiniť jedno aj druhé, bol bičovaný, potupovaný a ťahaný po uliciach. Potom mu tenkou a silnou niťou odrezali uši. Nato ho obnažili, natreli medom a nechali ho priviazaného o strom na letnej horúčave, aby ho poštípali osy, komáre a sršne. Ale Christov mučeník všetko pretrpel bez zastonania. Bol úplne starý, ale tvár mu žiarila ako Božiemu anjelovi. Pohania stále viac znižovali cenu svojho chrámu a nakoniec od Mareka žiadali len úplne nepatrnú sumu, ktorú si mohol ľahko dovoliť. Ale on im odmietol dať čo i len jeden groš na tento cieľ. Jeho trpezlivosť urobila na obyvateľov mesta veľký dojem, začali ho obdivovať a ľutovať ho. Práve preto aj znižovali cenu svojho chrámu na minimum, len aby zostal nažive. Nakoniec ho prepustili na slobodu a jeden po druhom opäť od neho všetci prijali poučenie a vrátili sa k Christovej viere. Za podobný skutok trpel v tom čase aj diakon Cyril z mesta Iliopoľ pod horou Liban. Počas slobody kresťanstva rozbil nejaké modly a za cisára Juliána bol za to strašne mučený. Pohania na neho boli takí nazlostení, že keď ho zabili, vlastnými zubami ho rozpárali a otvorili mu útroby. V ten deň okrem Cyrila trpeli aj mnohí ďalší. Zlobní pohania nasekali ich telá na malé kúsky, pomiešali ich s jačmeňom a kŕmili nimi prasatá. Ale onedlho ich zastihol trest, všetkým povypadávali zuby a z úst im išiel neznesiteľný smrad.