Juliánsky kalendár

Мч. Евстратія, Авксентія, Евгенія, ​Мардарія ​и Ореста.  Мчц. Лукіи​ дѣвы.

Еф (220) 2, 11-13. Лк (72) 13, 18-29.

Novojuliánsky kalendár

Subota po Roždestvi Christovom. SOBOR PRESVJATYJA BOHORODICY.
Svmč. Evtimija, ep. Sardijskaho.
Jev (306) 2, 11-18. Mt (4) 2, 13-23. 1Tim (288) 6, 11-16. Мt (46) 12, 15-21.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Eustratij, Auxentij, Eugenij, Mardarij a Orest. Týchto päť chrabrých mužov zažiarilo ako päť žiarivých hviezd v čiernych časoch christoborných cisárov Diokleciána a Maximiána. Svätý Eustratij bol rímskym vojvodcom v meste Satalion, Eugenij bol jeho priateľom v armáde; aj Orest bol vzorným vojakom, Auxentij bol kňazom a Mardarij bol obyčajným občanom a Eustratijovým krajanom, obaja boli z mesta Aravrakin. Kráľovskí zástupcovia Lisij a Agrikola mučili najprv Auxentija ako duchovného. Vidiac nevinné utrpenie kresťanov, Eustratij sa sám prihlásil cisárovi a vyhlásil, že je kresťan. Počas Eustratijovho mučenia predstúpil pred sudcu Eugenij a zakričal: „Lisij, aj ja som kresťan!“ A keď Eustratija s ostatnými mučeníkmi viedli po meste Aravrakin, zo strechy svojho domu ich uvidel Mardarij, rozlúčil sa s manželkou a dvomi malými deťmi a ponáhľal sa za nimi kričiac mučiteľom do tváre: „Aj ja som kresťan, ako môj pán Eustratij.“ Svätému Orestovi vypadol spod pazuchy kríž, keď mieril pred Lisijom na cieľ, podľa čoho Lisij spoznal, že je kresťan, čo aj sám Orest otvorene vyznal. Orest bol mladý a krásny vojak, rastom prevyšoval všetkých ostatných vojakov. Auxentij bol sťatý, Eugenij a Mardarij zomreli počas mučenia, Orest zomrel na rozžeravenom železe a Eustratij v ohnivej peci. Pred smrťou pričastil Eustratija v temnici sv. Vlasij (pozri 11. február). Ich ostatky boli neskôr prenesené do Carihradu a pochované v chráme ich mena – Svätých Päťpočetníkov. V tomto chráme ich vídali živých. Po sv. Eustratijovi sa zachovala krásna modlitba, ktorá sa číta počas sobotnej polnočnice: „Veličaja veličaju Ťa Hospodi.“