17./30. september 2020
Juliánsky kalendár
Мчц. Вѣры, Надежды, Любви и матери ихъ Софіи.
Еф (223) 3, 8-21. Мк (51) 11, 23-26.
Novojuliánsky kalendár
Svmč. Grigorija Prosvititeľa, ep. Armenskaho. Sv. Michaila, pervaho mitr. Kievskaho.
Еf (223) 3, 8-21. Мk (51) 11, 23-26.
Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň
Sv. muč. Viera, Nadežda, Ľubov a ich matka Sofia. Žili a strádali v Ríme v časoch cisára Adriána. Múdra Sofia, ako hovorí aj jej meno (sofia – múdrosť), ovdovela a ako kresťanka dobre utvrdila v Christovej viere seba aj svoje dcéry. V čase, keď sa ruka mučiteľa Adriána zodvihla aj proti Sofiinej cnostnej domácnosti, mala Viera 12, Nadežda 10 a Ľubov 9 rokov. Keď ich predviedli pred cisára, všetky štyri sa držali za ruky „ako spletený veniec“, pokorne, ale rozhodne vyznali vieru v Hospodina Christa a odmietli priniesť obeť pohanskej bohyni Artemide. Pred utrpením matka radami posilňovala svoje dcéry, aby vydržali do konca. „Nebeský Isus Christos, Ktorý vás nesmierne miluje je večné zdravie, nevysloviteľná krása a nesmrteľný život. Aj keď budú vaše telá zamordované, On vás oblečie do neporušiteľnosti a rany na vašich telách zažiaria v nebi ako hviezdy.“ Jednu za druhou mučiteľ mučil krutými mučeniami, najprv Vieru, Nadeždu a potom Ľubov. Bili ich, rezali, hádzali do ohňa a vriacej smoly, až nakoniec jednu za druhou sťali mečom. Mŕtve telá svojich dcér odniesla Sofia za mesto a s úctou ich tam pochovala. Zostala pri ich hrobe tri dni a tri noci modliac sa, pričom oddala svojho ducha Bohu, ponáhľajúc sa do rajských príbytkov, kde ju čakali blažené duše jej oslávených dcér.