15./28. november 2020

Juliánsky kalendár

Начало Рождественскаго поста.

Мч. и исп. Гурія, Самона и Авива. Пр. Паисія Величковскаго.
Гал (199) 1, 3-10. Лк (46) 9, 37-43.

Novojuliánsky kalendár

Prmč. Stefana Novaho. Mč. Irinarcha Sevastijskaho.
Gal (199) 1, 3-10. Lk (46) 9, 37-43.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Gurij, Samon a Aviv. Gurij a Samon boli vážení občania mesta Edesy. Počas jedného prenasledovania kresťanov utiekli mimo mesta a žili v pôste a modlitbe posilňujúc pravoverných, ktorí k nim prichádzali po radu. Chytili ich však a predviedli pred sudcu. Ten sa im vyhrážal smrťou, ak sa nepodriadia cisárskemu nariadeniu o klaňaní sa modlám. Svätí mučeníci Christovi mu odpovedali: „Keby sme sa podriadili cisárovmu prikázaniu zahynieme, aj keby si nás ty nezabil.“ Po ťažkých mučeniach boli hodení do temnice, v ktorej boli od 1. augusta do 10. novembra, znášajúc hlad, tmu a úzkosť. Potom boli znova predvedení a mučení, ale keďže zostali neochvejní v Christovej viere, boli odsúdení na smrť a sťatí mečom v roku 322 v čase vlády zlého cisára Licínia. Neskôr prijal muky za svojho Christa Hospodina aj edeský diakon Aviv a svoju dušu Bohu oddal v ohni. Jeho matka vytiahla celé telo svojho syna z ohňa a pochovala ho do hrobu spolu s Gurijom a Samonom. Keď prenasledovanie prestalo, kresťania postavili chrám na počesť troch mučeníkov, Gurija, Samona a Aviva a uložili ich divotvorné ostatky do jednej truhly. Z mnohých zázrakov týchto predivných Božích svätcov je jeden zvlášť znamenitý. Nejaká vdova z Edesy mala dcéru, s ktorou sa oženil jeden Gót – vojak gréckej armády. Ale keďže sa matka bála vydať dcéru do ďalekej krajiny, Gót sa zaprisahal pri hrobe sv. troch mučeníkov, že jej nijako neublíži a zoberie si ju za zákonitú manželku, lebo je, ako povedal, slobodný. V skutočnosti však bol ženatý. Keď dievčinu odviedol do svojej vlasti, držal ju tam nie ako manželku, ale ako otrokyňu, kým nezomrela jeho zákonitá manželka. Po dohode so svojimi príbuznými potom zakopal spolu s mŕtvou manželkou aj svoju živú otrokyňu. Tá sa s plačom modlila k sv. mučeníkom, aby ju zachránili. Mučeníci sa jej zjavili v hrobe, zobrali ju a v okamihu ju preniesli z gótskej krajiny do svojho chrámu v Edese. Na druhý deň, keď otvorili chrám, našli dievčinu pri hrobe Božích svätcov a dozvedeli sa o jej zázračnej záchrane.