12./25. jún 2020

Juliánsky kalendár

Пр. Онуфрія Великаго. Пр. Петра Аѳонскаго.
Рим (98) 8, 22-27. Мф (37) 10, 23-31.

Novojuliánsky kalendár

Prmčc. Fevronii divy. Blah. kňazej Petra i Fevronii Muromskich.
Rim (98) 8, 22-27. Мt (37) 10, 23-31.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Prep. Onufrij Veľký. Celých 60 rokov prežil tento svätý podvižník v púšti, keď ho navštívil mních Pafnutij. Vlasy a brada mu siahali po zem a jeho telo bolo zarastené dlhými chlpmi, kvôli dlhoročnej nahote. Všetky vlasy na ňom boli biele ako sneh a celý jeho výzor bol skvejúci sa, vznešený a strašný. Uvidiac Pafnutija, oslovil ho po mene, a potom mu vyrozprával svoj život v púšti. Zjavil sa mu jeho anjel ochranca a doviedol ho na to miesto v pustatine. Dlhý čas jedol len rastliny, ktoré sa riedko nachádzali v púšti a potom, keď vydržal ťažký boj s démonskými pokušeniami a keď sa mu srdce úplne posilnilo v láske k Bohu, Boží anjel mu nosil chlieb na obživu. Okrem toho z blahej Božej prozreteľnosti vyrástla pri jeho kélii aj jedna palma, ktorá rodila dobré ďatle a tiež tam vytryskol prameň pitnej vody. „A najväčšmi,“ riekol Onufrij, „živím sa a sladko pijem Božie slová.“ Na Pafnutijovu otázku, ako prijíma Eucharistiu, pustovník odpovedal, že mu Boží anjel každú sobotu prináša Pričaščenije a on mu ho dáva. Na druhý deň starec povedal Pafnutijovi, že je to deň jeho odchodu z tohto sveta, sklonil kolená, pomodlil sa k Bohu a oddal Mu svojho ducha. Vtom Pafnutij uvidel nebeské svetlo ako osvietilo zosnulého svätca a začul spev anjelských mocností. Dôstojne pochovajúc Onufrijovo telo, Pafnutij sa vrátil do svojho monastiera, aby ako živý svedok rozprával ostatným na úžitok ohromný život Božieho človeka a  veľkosť Božej prozreteľnosti, o tých, ktorí sa celí oddali službe Bohu. Onufrij zosnul v roku 400.