12./25. august 2020

Juliánsky kalendár

Мч. Фотія и ​Аникиты.
2Кор (180) 5, 15-21. Мк (3) 1, 16-22.

Novojuliánsky kalendár

Prenesenie moščej sv. ap.Varfolomeja. Ap. Тita, ep. Kritskaho. Sv. Miny, patriarcha Konstantinopoľskaho.
2Коr (180) 5, 15-21. Мk (3) 1, 16-22.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Anikita a Fotij. Cisár Dioklecián raz navštívil mesto Nikomédia so zlým úmyslom, že tu úplne vykynoží kresťanov. A keď ich začal bezcitne zabíjať a mučiť, ukázal sa pred ním sv. Anikita, jeden zo starostov mesta a odvážne pred cisárom vyznal vieru v Hospodina Christa, Boha vteleného kvôli nášmu spaseniu. Okrem toho Anikita označil modly za hluché a nemé kamene, ktorým klaňať sa je pre rozumného človeka nedôstojné. Rozhnevaný cisár nariadil, aby mu odrezali jazyk. Ale Božou mocou Ankita aj naďalej hovoril. Vtedy na neho pustili leva, ale ten sa s ním len maznal. V tom čase padol Herkulov chrám. Keď Fotij, Anikitov príbuzný, uvidel zázraky a utrpenia Anikitu, pobozkal ho, priznal sa, že je kresťan a zakričal cisárovi: „Ó, ty modloslužobník, hanbi sa, tvoji bohovia sú ničota!“ Cisár nariadil, aby ho ihneď sťali mečom. Ale kat zodvihnúc ruku na sv. Fotija, sám sa udrel mečom a zomrel. Po dlhých mučeniach ich oboch hodili do temnice, kde ich väznili tri roky. Potom ich predviedli, rozpálili obrovskú pec a hodili ich do ohňa. Mnohí ďalší kresťania, muži, ženy, deti s nimi dobrovoľne vošli do ohňa. A z ohňa bolo počuť modlitbu kresťanov, ktorou ďakovali Bohu za mučenícku smrť. Všetci strádali okolo roku 305. Sv. Anikita a Fotij sa privolávajú v modlitbách pri posvätení oleja a vody.