11./24. november 2020

Juliánsky kalendár

Мч. Мины, Виктора, Викентія и Стефаниды. Пр. исп. Ѳеодора Студита. Св. короля Стефана Дечанскаго.
2Сол (274) 1,10 – 2,2. Лк (68) 12, 42-48.

Novojuliánsky kalendár

Vmč. Ekateriny. Vmč. Merkurija. Mčc. Filotei.
2Sol (274) 1, 10 – 2, 2. Lk (68) 12, 42-48.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. veľkomuč. Minas. Sv. Minas bol pôvodom Egypťan a povolaním vojak. Ako skutočný kresťan už nemohol hľadieť na zvrátené prinášanie obetí modlám, tak opustil armádu, mesto, ľudí a všetko ostatné a odišiel do opustených hôr. Lebo ľahšie bolo sv. Minasovi žiť s divými zvieratami ako s pohanmi. Jedného dňa uvidel sv. Minas z diaľky pohanské oslavy v meste Katuania, preto zišiel do mesta a pred všetkými vyznal svoju vieru v Christa, živého Boha, obvinil modloslužbu a pohanstvo ako lož a tmu. Knieža toho mesta, nejaký Piros, sa Minasa opýtalo, kto je a čím je. Svätec mu odpovedal: „Moja vlasť je Egypt a moje meno je Minas. Bol som dôstojníkom, ale vidiac modloslužbu, zriekol som sa vašich pôct. Teraz som prišiel, aby som pred všetkými vami vyznal môjho Christa ako pravého Boha, aby aj On mňa vyznal ako Svojho sluhu v nebeskom kráľovstve.“ Keď to Piros počul, podrobil Minasa veľkým mučeniam. Bičovali ho, driapali kovovými štetkami, opaľovali ho sviečkami a mučili rôznymi inými spôsobmi, až ho nakoniec sťali mečom. Jeho telo hodili do ohňa, aby ho kresťania nevzali, ale oni aj tak nejaké časti tela z ohňa zachránili. Tieto časti dôstojne pochovali a neskôr ich preniesli do Alexandrie, tam ich pochovali a nad nimi postavili chrám. Sv. Minas strádal okolo roku 304 a presídlil sa do Christovho kráľovstva. Bol a aj zostal veľkým divotvorcom v oboch životoch, na zemi aj na nebi. Ktokoľvek sv. Minasa oslavoval a v ťažkosti sa k nemu s vierou obracal o pomoc, tomu pomáhal. Viackrát sa zjavoval ako vojak na koni, aby pomohol verným, alebo aby potrestal neverných.