28.4.2019. Východná paschália, ktorú dodnes Pravoslávna cirkev dodržiava, bola pôvodne zaužívaná medzi všetkými kresťanmi. Na rozdiel od západnej dodržiava pri určení dátumu najväčšieho kresťanského sviatku – Zmŕtvychvstania Isusa Christa tri podmienky, prijaté na 1. Všeobecnom sneme v Nicei (r. 325). Sú to: Pascha musí byť po jarnej rovnodennosti, po splne mesiaca a po židovskej Pasche (Pesach tento rok vyvrcholil 27.4.), po ktorej Spasiteľ vstal z mŕtvych.
Sviatku Zmŕtvychvstania Isusa Christa predchádza v Pravoslávnej cirkvi sedemtýždňový strohý pôst, ktorým sa veriaci duchovne aj telesne pripravovali na svoj najväčší sviatok. Najväčší preto, lebo keď ešte v raji Adam a Eva zhrešili a boli odtiaľ vyhnaní, do hriechu s nimi padol aj celý ľudský rod. Preto všetci ľudia, ktorí do Zmŕtvychvstania Spasiteľa zomreli, či už boli dobrí alebo zlí, odchádzali do pekla čakať na sľub, ktorý Boh ľuďom dal, že pošle Záchrancu – Spasiteľa, ktorý ich zbaví hriechu, vyvedie z pekla a spravodlivých vráti späť do raju. A Ten Záchranca je práve Boží Syn, Isus Christos, ktorý zomrel na kríži a zostúpil do pekiel, aby všetkých spravodlivých na čele s Adamom a Evou skrze svoje zmŕtvychvstanie voviedol do raja.
Oproti Veľkému pôstu sa bohoslužby v pravoslávnych chrámoch na tento sviatok úplne menia: sú oveľa kratšie, radostnejšie, melódie piesní sú živšie. V nedeľu v noci alebo skoro ráno veriaci so sviečkami v rukách obchádzajú chrámy a potom sa slúži tzv. „voskresná utreňa,“ ktorá je snáď najradostnejšou bohoslužbou v roku. Po slávnostnej Liturgii, na ktorej sa číta Evanjelium v troch jazykoch: po grécky, cirkevnoslovansky a slovensky sa posväcujú jedlá, ktoré sa počas celého pôstu nesmeli jesť. Je to mäso, vajcia, syr, hrudka (varené mlieko s vajcami) či sladký koláč príznačne nazývaný pascha. Medzi ľudové tradície patrí aj u pravoslávnych oblievačka na veľkonočný pondelok.