Páčia sa mi ľudia, ktorí sa neboja starnúť. Sú to ľudia rozumní a nebojácni ako vojaci. Nesedia celý deň vo svojom dome v domácom úbore a nechodia si operačne odstraňovať prebytočný tuk, ale majú cieľ, za ktorým idú, majú vnukov a konkrétnu prácu v rukách. Ak vie človek dôjsť do staroby bez hystérie, znamená to, že má nejakú hodnotu v duši. Ďalej sa mi ešte páčia ľudia, ktorí majú okolo seba čisto. Poriadok v dome, okolo domu a čisto na mieste, kde pracujú. Ak je neporiadok dookola, znamená to, že taký istý neporiadok majú títo ľudia aj v sebe. Špina v mozgu a smrad v hlbinách srdca sa nevyhnutne prejavia v kope prázdnych fliaš dookola, v hore plechoviek, v kalužiach rozliatych nápojov a nadpismi na bránach či stenách domov. Páčia sa mi ľudia, ktorí vedia prekvapiť… Pomyslíš si: jednoduchý človek, úplne obyčajný, ničím nie je zaujímavý. A zrazu po istom čase prejavuje vždy nové a nové črty svojho charakteru a je vidno, že je ich dosť veľa. Skrátka, nevystavuje hneď všetko na obdiv a neozdobuje sa nezmyslami. Dobrí sú tí, ktorí niečo robia svojimi rukami, neboja sa akejkoľvek práce a majú ju radi. Pracanti sú väčšinou mĺkvi. Seriózny človek nestráca sily v prázdnych debatách.
Vie, že nič tak neničí a nevysiľuje dušu ako neplodné a bezpredmetné reči. Obdivujem aj tých, ktorí prečítali mnoho kníh nie kvôli tomu, že je to nutné z dôvodu ich vedeckého vzostupu, ale preto, lebo čítanie je užitočné pre dušu, nehľadiac na ich jednoduché povolanie. Ak sa mi títo ľudia páčia, znamená to, že existujú. Nie je možné, aby sa mne či inému človeku páčilo to, čo nejestvuje. Takíto ľudia ešte sú! Žiaľ, nie je ich veľa, pretože čoho je veľa, stráca to vždy na hodnote a prestáva prekvapovať. Ľudia, ktorých obdivujem, existujú, hoci by ich mohlo byť aj viac. Svet musí na niečom stáť a je možné, že stojí práve na takýchto ľuďoch.
Prot. Andrej Tkačov
OCAM 7/2019