Na jednom mieste neďaleko Jeruzalema, ktoré sa volalo Betánia, žil jeden človek menom Lazár, ktorého Hospodin Christos miloval a bol Jeho priateľom. Lazár mal dve sestry, Martu a Máriu. Keď raz Christos odišiel ďaleko, Lazár ťažko ochorel. Sestry rýchlo poslali po Hospodina Christa. Ale pokiaľ Hospodin prišiel, Lazár už zomrel a bol pochovaný. Keď sestry uvideli Hospodina Christa ako prichádza, uplakané Mu vyšli oproti a povedali: Hospodine, keby si tu bol, náš brat by nezomrel. Christos im povedal, že Lazár vstane z mŕtvych. Keď Hospodina Christa priviedli na cintorín, nariadil, aby otvorili hrob, kde Lazár ležal. Lazárove sestry mu povedali, aby to nerobil, lebo Lazár leží v hrobe už štyri dni. Ale Hospodin opäť povedal, aby hrob otvorili. Keď tak urobili, Hospodin Christos sa pomodlil k Bohu a zvolal: „Lazár, vyjdi von!“ Lazár vyšiel von a medzi národom nastalo obrovské užasnutie. Tento zázrak sa rozniesol všade a mnohí Židia uverili v Christa.
Lazárova sobota je radostný sviatok srbských detí. Oblečené do nových šiat so zvončekmi a za spevu všetky deti vychádzajú na Kvetnú nedeľu ako na stretnutie s Christom a spievajú známu cirkevnú pieseň:
„Obščéje voskresénije, préžde Tvojejá strásti uvirjájaj, iz mértvych vozdvíhl jesí Lázarja, Christé Bóže, tímže i my jáko ótrocy pobídy známenija nosjášče, Tebí pobidíteľu smérti vopijém: osánna vo výšnich, blahoslovén hrjadýj vo ímja Hospódne“ .
(Už pred svojím utrpením, Christe Bože, dokázal si pravdivosť viery vo všeobecné zmŕtvychvstanie, lebo si vzkriesil Lazára. Preto aj my spolu s jeruzalemskými deťmi nesieme ratolesti ako znamenia víťazstva a k Tebe ako Víťazovi nad smrťou voláme: Hosana na výsostiach. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Hospodinovom, pozn. prekl.).
Sv. Nikolaj Velimirovič