7./20. december 2020
Juliánsky kalendár
НЕДѢЛЯ 28-я. Гласъ 3.
Св. Амвросія Медіоланскаго. Пр. Григорія молчальника. Пр. Антонія. Пр. Нила.
Утр. ев. 6 Лк (114) 24, 36-53. Кол (250) 1, 12-18. Лк (85) 17, 12-19.
Novojuliánsky kalendár
28. NEDIĽA PO PJATIDESJATNICI – PRED ROŽDESTVOM CHRISTOVYM – SV. OTEC. Hlas 3.
Predprazdenstvo Roždestva Christova.
Svmč. Ignatija Bohonosca. Prav. Ioanna Kronštadtskaho.
Utr. Ev. 6 Lk (114) 24, 36-53. Žid (328) 11, 9-10, 17-23, 32-40. Mt (1) 1, 1-25.
Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň
Sv. Amvrosij, episkop mediolanský (milánsky). Tento veľký svätý otec Pravoslávnej cirkvi bol z významného rodu; jeho otec bol cisárskym námestníkom Gálie a Španielska, avšak podľa viery bol pohan a matka kresťanka. Keď bol ešte Amvrosij v kolíske, raz sa na neho spustil roj včiel, vylial mu na ústa med a odletel. Ešte ako dieťa vystieral ruku a prorocky hovoril: „Bozkajte, lebo aj ja budem episkop.“ Po smrti svojho otca cisár ho určil za správcu Ligurijskej oblasti, v ktorej bolo Miláno hlavným mestom. Keď zomrel episkop toho mesta, nastal veľký spor medzi pravoslávnymi a árianskými heretikmi okolo volieb nového episkopa. Amvrosij z titulu svojej funkcie vošiel do chrámu, aby udržiaval poriadok. Vtom nejaké dieťa v matkinom náručí zvolalo: „Amvrosij – episkop!“ Všetok ľud to prijal ako Boží hlas a napriek Amvrosijovej vôli, bol jednohlasne vybraný za episkopa. Amvrosij sa dal pokrstiť a v priebehu jedného týždňa prešiel všetky predchádzajúce stupne kňazstva až bol rukopoložený na episkopa. Ako episkop Amvrosij utvrdil pravoslávnu vieru, potlačil heretikov, skrášlil chrámy, rozšíril vieru medzi pohanmi, napísal mnohé poučné knihy a bol dobrým príkladom skutočného kresťana a kresťanského pastiera. Zostavil aj známu ďakovnú pieseň: „Tebe Boha chvalim.“ Tento slávny hierarcha, ktorého kvôli jeho múdrosti a daru reči navštevovali ľudia z ďalekých krajín, bol veľmi zdržanlivý, usilovný a smelý. Málo spal, neustále pracoval a modlil sa k Bohu, postil sa vo všetky dni okrem soboty a nedele. Preto mu Boh dal vidieť mnohé Božie zázraky, aj ich činiť. Odkryl ostatky svätých mučeníkov Protasija, Gervasija, Nazarija a Kelsija (pozri 14. október). Bol krotký pred jednoduchými ľuďmi a nebojácny voči mocným. Cisárovnú Justínu obvinil z herézy, tyrana a vraha Maxima preklial, cisárovi Teodosijovi zakázal vstup do chrámu až kým sa nepokajal zo svojho hriechu, s násilným a samozvaným cisárom Eugénijom sa nechcel stretnúť. Tomuto bohumilému mužovi daroval Boh toľké požehnanie, že kriesil aj mŕtvych, vyháňal z ľudí démonov, uzdravoval chorých z rôznych chorôb a predpovedal budúcnosť. Zosnul pokojne na svitaní Paschy v roku 397.