Juliánsky kalendár

СВЯТИТЕЛЯ НИКОЛАЯ, АРХІЕПИСКОПА МИРЪ​ ЛИКІЙСКИХЪ, ЧУДОТВОРЦА.
Утр. ев. Ин (36) 10, 9-16. Евр (335) 13, 17-21. Лк (24) 6, 17-23.

Novojuliánsky kalendár

Subbota pred Roždestvom Christovym.
Mč. Vonifatija. Prep. Amfilochija Počajevskaho.
Gal (205) 3, 8-12. Lk (72) 13, 18-29. Ef (218) 1, 16 – 23. Lk (67) 12, 32-40.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. Nikolaj divotvorca, archiepiskop myrlykijský. Tento slávny svätec, oslavovaný dodnes po celom svete, bol jediným synom známych a bohatých rodičov Teofana a Nony, obyvateľov mesta Patara v Lýkii. Ako jedináčika darovaného od Boha, zasvätili ho Bohu, a tak ho Bohu darovali na oplátku. Duchovnému životu sa svätý Nikolaj naučil pri svojom strýkovi Nikolajovi, patarskom episkopovi. Mníšstvo prijal v monastieri „Nový Sion,“ ktorý založil tento jeho strýko. Po smrti svojich rodičov Nikolaj rozdal celý svoj zdedený majetok chudobným a nič si pre seba nenechal. Ako patarský svjaščenik bol onedlho známy svojou milosrdnosťou, hoci svoje skutky dôsledne zakrýval podľa Hospodinových slov: „Nech nevie tvoja ľavá ruku, čo robí pravá.“ (Mt 6, 3) Keď sa oddal samote a mlčanlivosti, mysliac si, že takto prežije svoj život, ozval sa k nemu hlas zhora: „Nikolaj, choď na podvih medzi ľud, ak chceš byť mnou korunovaný.“ Hneď potom bol zázračnou Božou prozreteľnosťou vybratý za episkopa v mestách Myry a Lykia. Nikolaj bol svojmu stádu milosrdný, múdry, nebojácny a dobrý pastier. V časoch prenasledovania kresťanov za Diokleciána a Maximiána bol uvrhnutý do väzenia, ale aj tu vyučoval ľudí Božiemu zákonu. Zúčastnil sa na I. Všeobecnom sneme v Nicei a z veľkej horlivosti za pravdu udrel rukou heretika Árija. Kvôli tomuto skutku bol vylúčený zo Snemu a zbavený archijerejskej hodnosti až pokiaľ sa niekoľkým popredným episkopom na Sneme nezjavil samotný Hospodin Christos a Presvätá Bohorodička, ktorí prejavili svoju dobrú vôľu voči svätému Nikolajovi. Tento veľký ochranca Božej pravdy bol vždy jej odvážnym ochrancom aj medzi ľudom. Dvakrát zachránil troch ľudí pred nezaslúženým trestom smrti. Milosrdne, pravdivo a s bázňou k Bohu chodil pomedzi národ ako Boží anjel. Ešte počas života ho veriaci považovali za svätca a privolávali ho na pomoc v ťažkostiach a trápeniach. A on sa zjavoval v sne aj v skutočnosti tým, ktorí ho privolávali na pomoc, rovnako rýchlo a ľahko, či to bolo blízko alebo na diaľku. Z jeho tváre žiarilo svetlo ako z tváre Mojžiša a samotnou prítomnosťou prinášal medzi ľudí útechu, pokoj a dobrú vôľu. V starobe, keď trochu ochorel, pracovitý a činný zosnul v Hospodinovi 6. decembra 343, aby sa večne radoval v nebeskom kráľovstve, pokračujúc svojimi zázrakmi v pomoci verným na zemi a takto oslavujúc svojho Boha.